Otvorenie Istropolisu (40. výročie)

17. februára 2021 | Ján Vyhnánek

13.2.1981, po viac než 20 rokoch otvorili Dom ROH (Revolučného odborového hnutia), dnes známy ako Istropolis. Komplex, ktorý vznikal od roku 1956, projektovali Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl. V roku 1956 vypísala Slovenská odborová rada súťaž na, v roku 1957 bolo jej vyhodnotenie a trojica vyhrala súťaž.  Postavený bol na mieste bývalého Centrálneho trhoviska, na ktoré dodnes spomínajú starí Bratislavčania ako na jediné pravé trhovisko. Trhovisko bolo kvôli stavbe presunuté na Miletičovu ulicu. Počas stavby zbúrali aj klasicistický Berchtoldov palác, ktorý stál na Škultétyho ulicu.

1.Etapa

Keďže ide o obrovský komplex, tak bol postavený po etapách. Prvá etapa bola realizovaná v rokoch 1968 – 79, skladala sa z realizácie 5 objektov: ako prvá bola ukončená v decembri 1972 výšková budova pri Škultétyho ulici (bola to Organizačná budova odborov) a zakrátko dokončili aj Dom techniky pozdĺž Škultétyho ulice (dnes Lidl). Súčasťou prvej etapy bol aj Dom detí a mládeže (tiež na Škultétyho ulici, neskôr tam sídlilo aj Radošinské naivné divadlo, keďže súčasťou budovy bolo pôvodne divadlo s kapacitou 180 sedadiel na programy pre deti a mládež), ktorý mal slúžiť na celoslovenské prehliadky prác detí a mládeže, kluby (vrátane stravovacej časti) a sklady (v podzemí – základ skladových priestorov pre Dom techniky a stravovaciu časť v kluboch). Táto prvá etapa bola postavená podľa pôvodného zámeru architektov. Objekty majú použitý stavebný systém monolitického skeletu s výplňovými oknami. Povrchová úprava bola použitá
zo sklomozaiky, ktorá bola v danej dobe módna. Správa TASR v decembri 1972 pri príležitosti dokončenia výškovej budovy: „Na Centrálnom trhovisku v Bratislave dokončili v týchto dňoch stavbu pätnásťposchodovej vyše 56-metrov vysokej budovy budúceho areálu Domu odborov, kultúry a techniky. Postavil ju kolektív Pozemných stavieb pod vedením stavbyvedúceho Jozefa Čarháka. Stavba má monolitickú konštrukciu, fasáda je obložená sklenenou mozaikou.“

 

2.Etapa

V máji 1977 sa začalo so stavbou druhej etapy, ktorá mala riešiť kultúrne centrum s rokovacou (+ kultúrno-spoločenskou) sálou, komorným divadlom, kinom

a zasadacími miestnosťami pre porady orgánov ( hlavná časť na Trnavskom mýte). Keďže išlo o hlavnú – reprezentantívnu – časť objektu a pôvodné projekty boli už zastaralé (takmer 20-ročné), bolo ich treba predtým prehodnotiť – prepracovať, a to priamo na žiadosť investora – Slovenskej odborovej rady.  Zaujímavé je, že aj keď išlo o rozsiahle prepracovanie projektu (napr. sa rozširovala kapacita spoločenskej sály), tak nedošlo k prekročeniu nákladov podľa pôvodného rozpočtu. Stavba bola dokončená v decembri 1980 a sprístupnená a slávnostne otvorená vo februári 1981.


Archívna snímka z 21. apríla 1980. Foto: Archív TASR

Správa TASR: „Svedectvom zručnosti a umu robotníkov, technikov a inžinierov je nový Dom ROH, ktorý je od 13. februára pýchou obyvateľov Bratislavy. Na jeho slávnostnom otvorení sa zúčastnil člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda ÚRO Karel Hoffmann. Prítomná bola delegácia ÚV KSS a vlády SSR vedená členom Predsedníctva a tajomníkom ÚV KSS Jánom Janíkom, v ktorej bol člen Predsedníctva ÚV KSS a vedúci tajomník MV KSS v Bratislave Gejza Šlapka, vedúci oddelena ÚV KSS Gejza Kováč a podpredseda vlády SSR Július Hanus. Medzi hosťami boli ďalší predstavitelia straníckych a štátnych orgánov Slovenska a Bratislavy, československého revolučného odborového hnutia, ako aj zástupcovia podnikov a organizácií podieľajúcich sa na výstavbe. V úvode slávnosti člen Predsedníctva ÚV KSS, predseda SOR Ladislav Abrahám vyzdvihol, že napriek mnohým zložitostiam a ťažkostiam sa v nebývale krátkom čase – za tri roky – podarilo vybudovať Dom ROH na námestí Františka Zupku. V tejto súvislosti vysoko ocenil úsilie podnikov a organizácií, ktoré vynaložili pri výstavbe tohto modrného odborárskeho zariadenia celoslovenského významu. Vyslovil presvedčenie, že Dom ROH svojou činnosťou bude napomáhať plniť líniu KSČ. „Odovzdávam Dom ROH, tento prekrásny palác kultúry, techniky a detí, ako významné stredisko politického a spoločenského života do služieb bratislavskej verejnosti a pracujúcich celej SSR pred významným rokovaním XVI. zjazdu KSČ a zjazdu KSS“, povedal v príhovore súdruh Karel Hoffmann. Vyslovil želanie, aby sa Dom ROH stal príťažlivým a vyhľadávaným strediskom zábavy, oddychu, poučenia, politickej a spoločenskej aktivity všetkých vekových kategórií občanov podľa ich záujmu, aby prispel k rozvoju osobnosti socialistického človeka. Tento významný objekt potom súdruhovia Hoffmann a Janík sprístupnili symbolickým prestrihnutím pásky. Nato si hostia prezreli priestory architektonicky moderne riešeného Domu odborov, v ktorom dominuje veľká kongresová sála pre 1.200 osôb. Je určená pre politické a spoločenské podujatia, ako sú konferencie, sympóziá, zhromaždenia pracujúcich a uskutoční sa tu aj zjazd KSS. Ďalej je tu viacúčelová sála, ktorá pojme 360 záujemcov, prispôsobená na usporadúvanie výstav, módnych prehliadok, spoločenských a športových podujatí a pod. V prednáškových sálach – jedna pre 160 a druhá pre 70 poslucháčov, ako aj v dvoch zasadacích miestnostiach budú sa konať vzdelávacie podujatia. Súčasťou Domu je aj kinosála, stravovacie zariadenia a ďalšie miestnosti. Celkove môže Dom odvorov poskytovať svoje služby naraz pre tritisíc záujemcov. Činnosť Domu bude skutočne bohatá a mnohostranná. Popri šírení politických, ekonomických a technických poznatkov bude odborársky dom pripravovať jazykové kurzy, krúžky hudobnej a pohybovej výchovy, umeleckej výroby a iné. V oblasti výchovy a rozvoja záujmovo-umeleckej činnosti bude získavať a združovať nadšencov pre umeleckú tvorbu, vyhľadávať talenty najmä medzi deťmi a mládežou. Bude usporadúvať koncerty, divadelné a filmové predstavenia a poskytne priestor amatérskym i začínajúcim profesionálnym výtvarníkom. Odovzdaním nového Domu ROH do prevádzky pribudlo v Bratislave zariadenie, ktoré svojím riešením a koncepciou sa bude všestranne starať o politickú a estetickú výchovu odborárov a ich rodinných príslušníkov.“

Budova mala oficiálny názov Dom ROH a bola vybudovaná na počesť XVI. Zjazdu KSČ a 60. výročia jej založenia.

Popis budovy

Charakteristickým prvkom budovy je obklad z kubánskeho mramoru (dar Fidela Castra). V čase svojho dokončenia bola unikátna, moderná a účelne riešená (používal sa dokonca prívlastok „dokonale architektonicky riešená“) – na Slovensku nič podobné neexistovalo. Vďaka tomu sa považuje za jeden z vrcholov slovenskej architektúry 20. storočia.

Vstup budovy bol umožnený cez 4 vstupné 6-dverové vchody. Na prízemí oproti vchodom bol osadený orientačný systém pre návštevníkov, a to vedľa priestoru informátora a pokladníc. Na prízemí bola zároveň agentúra Domu ROH, ktorá vybavovala všetky požiadavky na priestory, programy a zaobstarávala celkový styk návštevníkov s organizáciou. Bola tam aj šatňa pre prednáškovú sálu P1, ktorá mala kapacitu od 110 návštevníkov pri stolovom sedení do 160 návštevníkov pri použití stoličiek s pultíkmi na písanie poznámok. V tejto miestnosti bolo možné elektronické ozvučenie, premietanie diapozitívov, použitie epidiaskopu
a i. Výhodným prepojením na zázemie dennného bufetu bolo možné pri stolovom obsadení podávať občerstvenie priamo v sále. Samostatným vstupom bol prístupný denný bufet pre návštevníkov prednáškovej sály a súčasne výdajňa nápojov pre stravníkov v závodnej jedálni. Pred bufetom boli osadené kožené kreslá. Zápultie umelecky riešila umelkyňa Eva Trachtová (glazovaná keramika s priestorovým členením). V časti denného bufetu, ako aj v priestore šatne boli sociálne zariadenia. Vedľa agentúry bola prechodná chodba do Organizačnej budovy (teda tej postavenej v prvej etape) a vyústenie núdzového východu z kina, ktoré sa nachádzalo na 1. poschodí spolu s centrálnymi šatňami, WC,, ďalším bufetom a vstupom do klubových priestorov. Kinosála mala kapacitu 513 sedadiel (jedno z najväčších kín na Slovensku). Mala modernú klimatizáciu, zabezpečujúcu 6-násobnú výmenu vzduchu za hodinu pri dodržaní zvolenej teploty a vlhkosti. Kinosálu bolo možné využívať aj na iné podujatia. Keďže mala veľmi dobrú akustiku, bolo možné na malom pódiu usporadúvať recitály, zábavné súťažné programy, prednášky a i. Kinosála sa využívala na filmové festivaly, tematické prehliadky krátky filmov, predpremiéry filmov (v 80. rokoch spolupracovala so Slovenskou požičovňou filmov) a i. Interiér kinosály bol farebne zladený, čo malo za cieľ umocniť pôžitok z programov. Za kinosálou bol salónik pre fajčiarov, salónik pre hostí, prednášková sála pre 70 účastníkov a odpočinkové priestory.

Vstupom po monumentálnom schodisku sa návštevník dostal do hlavného foyeru. Podlahy všetkých priestorov na 2. poschodí boli pokryté antistatickým a nehorľavým kobercom. Bočné steny boli z bieleho mramoru v kombinácii s drevenými obkladmi. V strednej časti foyeru boli osadené 3 gobelíny
od akademických maliarov Ladislava Gandla a Kvety Gandlovej, ktoré boli tkané umeleckými dielňami v Krakove. Na bočnom schodisku bola vitráž
od akademického maliara Milana Dobeša, ktorá cez deň pôsobila hlavne dovnútra budovy a večer smerom do exteriéru. Zápultie bufetu – keramická plastika a v bloku pri bufete ďalšia keramická plastika (Zverokruh) bola od akademického sochára Juraja Martha. Známi slovenskí umelci sa podieľali na dotvorení
aj ďalších priestorov budovy, hodnotnou bola napr. fontána v átriu od fontánového špecialistu Pavla Mikšíka.

Veľká sála mala kapacitu 1170 miest a jej hľadisko malo amfiteátrový tvar, aby bol možný úzky kontakt diváka s pódiom. Kreslá boli anatomicky dobre tvarované a pod každým bola vzduchotechniková výustka. Strop sály bol umelecko-architektonicky riešený (známy sochár Jozef Jankovič) a výroba 1819 hliníkových lamiel bola zabezpečovaná za pomoci špeciálneho rezacieho stroja na základe počítačových výpočtov. Časť javiskovej techniky bola ovládateľná počítačmi. Javisko bolo široké 24 m a hlboké 18 m. Delené bolo na 9 ks stolov, ktoré bolo možné zostaviť do rôznych polôh a vpredu bolo možné upraviť orchestrisko pre 90-členný orchester. Z hydraulických stolov bolo možné tiež vytvoriť protiamfiteáter a produkovať umenie v strede sály. Z réžie v tejto sále bolo možné realizovať preklad
do štyroch jazykov za využitia bezdrôtového systému pre ktorúkoľvek sálu.

Spoločenská sála mala premennú kapacitu 220 – 480 miest. Celý strop bol riešený tak, aby na 16 bodových ťahoch a 80 teleskopických nosičoch sa dalo umiestniť maximálne vybavenie scény, osvetlenia a ozvučenia. Podlaha bola parketová a rovná, dala sa využiť  vo všetkých formách kultúrno-spoločenského spektra, od konferencií až po tanečné zábavy.

Súčasťou budovy bol aj audiovizuálny blok, zabezpečujúci rozvod televízneho signálu do celej budovy. Vlastné televízne centrum malo zabezpečiť prenos aj z Domu techniky pre uskutočňované vedecké porady v týchto priestoroch. V bloku bola aj prednášková sála pre 70 účastníkov a novinárske centrum s diaľnopisom, telefónnymi automatmi a samostatným bufetom.

V celej budove bol zákaz fajčenia mimo vyhradeného fajčiarskeho salóniku.

Podujatia

Budova sa zakrátko stala prirodzeným centrom kultúrneho života Bratislavy. Niekoľkokrát tam dokonca koncertovala Slovenská filharmónia, ale ťažiskom sa stal festival Bratislavská lýra – v rámci neho tam vystúpili umelci ako: Amanda Lear, Mireille Mathieu, Opus, Bad Boys Blue, Sabrina, Paco de Lucía, Billy Preston.

V posledných rokoch sa tam konával aj One Day Jazz Festival, na ktorom vystúpilo viacero svetových hviezd (napr. Avishai Cohen, José James, Achinoam Nini, Gonzalo Rubalcaba, Mezzoforte).

Vystupovali tu aj osobnosti a formácie ako José Carreras, Jethro Tull, Joan Baez, Glen Hansard, Jane Birkin a ďalší.

Konávali sa tu aj muzikálové predstavenia (Dracula a i.), folklórne programy (Lúčnica, SĽUK)

Od roku 2004 tu pôsobilo Teatro Wüstenrot – Bratislavské hudobné divadlo, orientované na ľahšie (hudobné) komédie a muzikály.

Budovu na jeseň roku 2017 odkúpila spoločnosť First SPV, za ktorou stoja developeri YIT a Immocap. Obe spoločnosti avizovali, že počítajú s vytvorením multifunkčného priestoru, ktorý bude aj naďalej plniť kultúrno-spoločenskú funkciu. Budove hrozí búranie, to však odmieta mestská časť Bratislava – Nové Mesto, ako aj veľká časť verejnosti.

 

Pozrite si zaujímavé dokumenty o budove Istropolisu:

Mramor od Castra a gigantickosť. Sledujte Ikony o Iľjovi Skočkovi
Dokumentárny seriál RTVS o generácii architektov, ktorá v druhej polovici 20. storočia formovala tvár slovenských miest, zároveň obraz architekta ako nekompromisnej osobnosti.

 

Istropolis, klenot Bratislavy
V dokumenet iniciatívy Ľudská mierka sa k histórii, hodnotám ale i možnému využitiu Istropolisu vyjadrujú spoluautor Domu odborov Iľja Skoček, architektka Katarína Andrášiová, historička umenia Sabina Jankovičová, architekt Vladimír Husák a historik architektúry Peter Szalay. Video vyrobili Jakub Lipták (iniciatíva Ľudská mierka) a Ladislav Biznár (kamera a strih).