Prestavané kino Hviezda (60. výročie)

17. februára 2021 | Ján Vyhnánek

25.2.1961 na Námestí 1. mája (č. 9) bolo po prestavbe otvorené kino Hviezda za účasti predstaviteľov politického a kultúrneho života. Novoadaptované širokouhlé kino malo 780 miest, technickým vybavením a interiérovou architektúrou patrilo medzi najmodernejšie na Slovensku. Malo najmodernejšiu zvukovú
a premietaciu techniku so stereofónnym zvukom.

Kino Hviezda, zdroj: TASR

Kino Hviezda, zdroj: TASR

Kino začalo premietať 14. mája 1907 ako 3. najstaršie bratislavské kino (prvé Elektro Bioskop 1905 v hotel U zeleného stromu – dnes Carlton, druhé Fisograf 1906 na dnešnej Panskej 6) pod názvom Fidelio. Začiatkom 21. storočia vznikol v Bratislave vzdelávací spolok Urania, ktorý organizoval vzdelávacie prednášky, koncerty a iné spoločenské podujatia. Spoločnosť sídlila v Sieni reprezentantov, ktorú sme spomínali naposledy, a po jej zbúraní v roku 1910 ostala bez strechy nad hlavou. Na jeseň v roku 1910 došlo k jej sťahovaniu na Námestie 1. mája do budovy s kinom Fidelio, ktoré sa odvtedy volalo Urania (v literatúre sa objavuje rok 1911, ale podľa dobovej tlače to bolo v septembri 1910). Okrem toho dal spolok podľa projektu Antona Durvaya realizovať prístavbu pozostávajúcu z modernej vstupnej haly, šatne a toaliet. Portál bol vyrobený z hranolového skla a bol nasvietený a kvôli tomu považovaný za pozoruhodnosť. Sála mala kapacitu 400 osôb, z toho 226 miest na sedenie. V tlači sa objavovali reklamy, že ide o „najväčšie, najelegantnejšie a najpohodlnejšie elektrické divadlo so všetkým komfortom“, ktoré premieta prvotriedne filmy z najlepších svetových filmových štúdií. Urania dala po 1. svetovej vojne v roku 1920 postaviť novú kinosálu podľa projektu Fridricha Weinwurma. Charakterizovala ju priestranná sála divadelného typu a bohato dekorované interiéry.

V budove sa nachádzala aj kaviareň Patria (pôvodne Hazám), takže návštevníci sa mali aj kde občerstviť. Kino okrem premietaní poskytovalo aj iné možnosti vyžitia, pretože spoločnosť Urania nebola iba čisto kinematografická spoločnosť, ale organizovala aj rôzne prednášky a koncerty – na to sa využívali aj priestory kina (ale Urania tieto podujatia organizovala aj na iných miestach Bratislavy).

Námestie 1. mája budova kina Urania, celkom vpravo

Dôležitá udalosť – v roku 1930 sa začali v Bratislave objavovať zvukové filmy (na svete prvý zvukový film 1927, v ČSR 1929, čiže sme rýchlo reagovali na aktuálny trend). Tlač: „Tak už i v Bratislave máme zvukové filmy práve tak ako všade inde na svete vo väčších mestách. Pre mnohých to nebola žiadna novinka, lebo už videli zvukové filmy inde a to už veľmi dávno, veď zvukový film slávi už dvojročné jubileum. Ale aj Bratilavčania sa dočkali a teraz môžu byť istí, že zvukový film tu už zostane. Bolo v tom čosi radostného počúvať najnovšie šlágre a rozhovory slávnych filmových starov a bolo tiež smutné lúčiť sa s nemým filmom, ktorý predsa bol dobrým priateľom cez dlhé a dlhé roky a na ktorý sa tak chytro nezabúda. Ale zvukový film je tu a priniesol nové problémy do tak kozmopolitného mesta, ako je Bratislava. Dialógy filmov sú väčšinou anglické, a ľudí, ktorí by túto reč ovládali, je tu pomerne dosť málo a tak sa stane, že vtipné dialogy a rôzne konverzačné gambity ztrácaiú na pôsobivosti a diváci sa pri tom nudia. Vyslobodí ich ale hudba, ktorá je prisynchronizovaná alebo je súčiastkou samotného filmu a menovite pesničky, ktorých má každý takýto zvukový film niekoľko a ktoré sú už známe z gramofonu alebo dancingu. Spev je medzinárodnou rečou, ktorú každý rozumie a tak nemusíme sa báť, že by anglické hovoriace filmy ztratily na popularite. Však prídu aj francúzske, ba aj české, a tak každý bude môcť uplatniť svoje jazykové znalostí
a vysvetľovať svojmu okoliu vtip. ktorý práve vykladá veľká hviezda filmového plátna svojej kolegyni.

Urania patrila medzi prvé bratislavské kiná, ktoré začali premietať zvukové filmy. Vo všeobecnosti sa tomu staršie kiná bránili, pretože by to znamenalo realizovať rekonštrukciu kina (jej najdôležitejším prvkom bola inštalácia zvukového aparátu, populárny bol Western Electric) a načas zastaviť jeho prevádzku. V kine Urania bol prvý raz premietaný zvukový film 28.2.1930 pod názvom Singing Fool. Urania (spolu s kinom Atlon, ktoré vlastnil rovnaký majiteľ a kinom Tatra) bolo druhým bratislavským kinom, ktoré uviedlo zvukový film. Prvé bolo Redoute, ale s týmto prvenstvom filmoví kritici polemizovali, pretože premietalo na zastaraných zvukových prístrojoch. Prvý naozaj kvalitný zvukový film v Bratislave odpremietali v kine Tatra 28.2.1930 už po prestavbe kina na kvalitnom zvukovom prístroji Western Electric (išlo o svetoznámy film The Broadway Melody). Vznikla preto potreba prestavať aj kino Urania pre potreby zvukového filmu – to sa stalo v roku 1931. Projektoval opäť Fridrich Weinwurm, tentoraz spolu s Ignácom Vécseiom. Táto modernizácia nielenže plne odrážala dobové európske predstavy o priestore biografu, ale dôsledne reagovala aj na zmenu estetického vkusu publika. Dekorácie nahradila abstraktná výzdoba a jednoduché tvary. Foyer kina malo bielu mramorovú podlahu. Podlaha prízemia v sále bola len mierne naklonená. Kino malo kapacitu 800 divákov.

Kino patrilo k najlepším bratislavským kinám. Po 2. svetovej vojne bolo premenované na kino Hviezda. V roku 1954 (12. júna) v jeho záhrade otvorili prírodné (záhradné) kino.

V roku 1961 bola stará kinosála zbúraná a na jej mieste postavili nové širokouhlé kino spomínané v úvode. V tomto roku bolo zrenovované aj prírodné (záhradné) kino, do prevádzky uvedené 1. augusta. Malo kapacitu 200 miest, vchod z Banskobystrickej ulice.

Slávnostné otvorenie kina Hviezda v Bratislave

Kino Hviezda bolo od roku 1949 dlhé roky pevnou súčasťou Filmového festivalu pracujúcich. V roku 1965 si v ňom hlavnú cenu festivalu prevzali režiséri Ján Kadár a Elmar Klos za legendárny film Obchod na korze. V roku 1951 sa v kine na otvorení festivalu Týždeň maďarského filmu zúčastnl slávny maďarský režisér Zoltán Fábri. V roku 1955 sa v kine na otvorení festivalu Týždeň poľského filmu zúčastnil slávny poľský režisér Andrzej Wajda.  V roku 1995 sa kino stalo súčasťou festivalu Danubefilm. Predsedom poroty bol slávny anglický herec Christopher Lee. Hosťkou festivalu bola aj francúzska režisérka Agnès Varda.

Prevádzku kina ukončili začiatkom 21. storočia a budovu v roku 2008 zbúrali. K plánovanej novostavbe s viacerými premietacími sálami nakoniec nedošlo,
čo znamenalo zánik bratislavskej legendy.