Cigaretové ohorky dlhodobo ničia životné prostredie. Projekt EcoButt prišiel s riešením, ako eliminovať špaky tak, aby nielen neostávali na zemi, ale aby nekončili v skládkach či spaľovniach. Počas Bratislavských mestských dní nájdu návštevníci a návštevníčky štyri špeciálne nádoby v Sade Janka Kráľa, kam môžu špaky odhadzovať. Tie následne pôjdu na recykláciu. Viac o projekte recyklácie cigaretových ohorkov sa dočítate v rozhovore so zakladateľom EcoButt Hugom Repáňom.
V Žiari nad Hronom, odkiaľ pochádzaš, vznikla prvá cesta z cigaretových ohorkov na svete. Kedy si prišiel na to, že zo špakov sa dá vyrobiť niečo užitočné?
Chcel som sa venovať environmentálnym problémom. Túžba dávať veciam nový život asi pramení z detstva, keď som sa motal po dvore starých rodičov, kde mali uskladnené staré a nepotrebné veci. Rozmýšľal som, ako inak by sa dali využiť.
Všimol som si, že cigaretové ohorky nikto nerieši, a tak som začal čítať vedecké štúdie. Jedna z nich hovorila o tom, že cigaretové ohorky by sa dali využiť v stavebných výrobkoch, napríklad v asfalte.
S nazbieraným vreckom plným špakov som prišiel do jednej stavebnej firmy a predstavil som im môj nápad. Vypracovali sme jednoduchú komparatívnu štúdiu, kde sme porovnávali štandardnú asfaltovú zmes a asfalt s prímesou cigaretových ohorkov. Skúmali sme vyjazdenosť či deformáciu asfaltu a vyšlo nám z toho, že cesta z ohorkov je identická ako štandardná asfaltová zmes, v ktorej je celulóza.
Akú veľká environmentálnu záťaž pre životné prostredie predstavujú ohorky?
Štatistiky hovoria, že až sedem z desiatich cigaretových ohorkov skončí na zemi. Filter v cigaretách absorbuje toxické a karcinogénne látky, ktoré vznikajú pri horení tabaku. Keď človek zahodí špak na zem a začne pršať, všetky škodlivé látky sa dostanú do pôdy, podzemných vôd a kontaminujú celý ekosystém.
Jeden cigaretový ohorok dokáže kontaminovať až päť litrov vody na podmienky, v ktorých neprežijú žiadne malé ani stredné organizmy. Ak by sme všetky špaky, ktoré počas jedného dňa skončia na bratislavských chodníkov vysypali do vody na Zlatých pieskoch, po jednom dni už by sa tam nikto neokúpal.
Popíš mi proces, ako z cigaretových ohorkov môže vzniknúť asfaltová cesta?
Najprv musíme na prevádzke vytriediť ohorky od ostatného odpadu, často sú medzi špakmi napríklad miešadlá do kávy. Odseparovaný odpad následne melieme, vzniká z neho granulát, a ten sa pridá do horúcej asfaltovej zmesi.
Keď stuhne, zakonzervuje toxické látky zo špakov. To je hlavný cieľ, aby sa toxické látky ďalej nevypúšťali do prírody. Ohorky v ceste majú teda dve funkcie, plnia funkciu vlákien v asfalte a zároveň konzervujú toxické látky.
Špaky zbierate do vyhradených popolníkov. Ako ste si určili, kde ich budete osádzať?
Na začiatku sme sa sústredili na mesto Žiar nad Hronom. Spoločne sme vybrali miesta, kde sa pohybuje veľa fajčiarov a fajčiarok a tam sme osadili nádoby na špaky. Potom sa pridali súkromné výrobné firmy, ktoré majú vyhradené miesta pre svojich fajčiacich zamestnancov.
Máme popolníky, ktoré vieme osadiť dlhodobo na jedno miesto, ale aj mobilné popolníky, ktoré sú vhodné na festivaly a podujatia, ako napríklad Bratislavské mestské dni. V Sade Janka Kráľa v spolupráci s BKIS osadíme štyri popolníky. Vzniknú dve fajčiarske zóny, ktoré by mali fajčiarov odkloniť od veľkých davov a spríjemniť tak účasť všetkým návštevníkom a návštevníčkam na podujatí.
Mobilné popolníky boli aj súčasťou Vianočného Hlavného trhu, počas ktorého sa vyzbieralo 18 tisíc ohorkov, čo predstavuje 9,2 kilogramu odpadu. Kde skončili tieto špaky?
Špaky z vianočného trhu poputovali k nám na prevádzku v Žiari nad Hronom a sú súčasťou recyklačného procesu. Aktuálne sme v komunikácii s jednou bratislavskou organizáciou, ktorá má záujem o vybudovanie špakocesty vo svojom okolí. Takže aj to je jedna z možností, ako využiť ohorky z Vianočného Hlavného trhu.
Máš potrebu zbierať ohorky po ulici, keď kráčaš mestom?
Kedysi áno. Začal som sa tejto problematike venovať, lebo ma trápili cigaretové ohorky v mestách. Teraz, keď sa projekt začal rozširovať, spolupracujeme najmä sú súkromným sektorom.
Po troch rokoch sme si ale s kolegom povedali, že by sme sa chceli vrátiť k problematike ohorkov v mestách a odštartovali sme projekt Odšpakujme Slovensko. Chceme pre mestá vytvoriť metodiky, ako sa popasovať s cigaretovým odpadom. Nejde o to, len osadiť na frekventovaným miestach naše popolníky, chceme na to nadviazať aj efektívnu infokamaň o tom, čo spôsobujú ohorky pre životné prostredie.
Bratislavské mestskú dni sú skvelou príležitosťou ako na verejných podujatiach šíriť osvetu o škodlivosti cigaretových ohorkov.
Aké aktivity plánujete v budúcnosti?
Žiar nad Hronom je pre mňa skvelý hub, lebo je to miesto, kde som sa narodil a kde náš projekt poznajú. Plánujeme tam robiť rôzne projekty, jedným z nich je špakofľaša. Ľuďom dáme fľašu od správcu zálohového systému, do ktorej majú nazbierať ohorky v meste.
Budeme čistiť rôzne lokality a cieľom je nazbierať plnú špakofľašu, ktorá poputuje k nám na recykláciu. Snažíme sa ovplyvňovať, aby odpad nekončil na zemi, a keď skončí u nás v nádobe, ide na recykláciu a nie na skládku či do spaľovne.
Text: Anna Jacková
