K vianočnému koloritu Bratislavy už dlhé roky neodmysliteľne patrí stromček, vztýčený nad trhmi na Hlavnom i Hviezdoslavovom námestí. Vnímame ho ako symbol Vianoc, ktoré si bez neho snáď už ani nevieme predstaviť. V starej Bratislave bol však vianočný stromček čímsi viac – symbolom nielen Vianoc, ale i ľudskej spolupatričnosti, ktorú vtedy vnímali ako hlavné posolstvo sviatkov.
Prvý vianočný stromček bol na Námestí SNP
Bolo to v roku 1925, keď sa v novodobej histórii mesta stromček prvý raz zaskvel v bratislavských exteriéroch, a to na Námestí republiky, dnešnom eSeNPéčku. Akciu inicioval miestny spolok Čs. Červeného kríža, sledujúci dobročinné podujatia nielen u nás, ale aj v zahraničí. Tak mu padol do oka zvyk, praktizovaný v hlavnom meste Dánska Kodani od roku 1914. Vtedy na Radničnom námestí (R?dhuspladsen) vztýčili vianočný stromček spojený s benefičnou akciou Všetci všetkým, ktorú farbisto opísala aj naša tlač:
„Bolo to v dobe, keď válečné zúrenie, ako sa zdalo, dosiahlo vrcholu. Vtedy, keď sa už zdalo, že láska k bližnému a súcit snáď úplne vymrely, prišiel malý dánsky národ na krásnu myšlienku, ktorá mala byť symbolom toho, že láska k ľuďom ešte žije, napriek tomu, že musela svetovou vojnou podstúpiť takú ťažkú zkúšku. Ako symbol tejto lásky k bližnému a k ľudstvu vztýčilo mesto Kodaň (…) vianočný strom, ktorý z krásneho Radničného námestia kodaňského mal tisícmi svojich svetiel žiariť za vianočných večerov a nocí do celého sveta na znamenie tejto večne živej lásky k bližnému.“
Bratislavčanov oboznámila aj s konkrétnosťami ceremónie: „Akonáhle sa Vianoce blížia, je vyhľadaný v lese veľký strom (smrk), ktorý sa dopraví slávnostne do mesta. V dedine, odkiaľ sa strom odváža, lúči sa slávnostne obyvateľstvo s porazeným stromom a školná mládež ho dekoruje. V hlavnom meste postaví sa potom strom na námestí medzi domy a je večer elektricky osvetľovaný. Vedľa stromu stoji stotžár, na ktorom sú zástavy všetkých národov ako znamenie, že Vianoce sú slávnosti všetkého ľudstva. Pri postavení stromu je zahajovacia slávnosť, pri ktorej prehovorí mešťanosta preslov o význame slávnosti a vyzve obyvateľstvo, aby dobrovoľnými dary jak peňažitými tak i naturálnymi pod tento vianočný strom prispelo v prospech opustených detí a sirôt. Pod vianočným stromom sú umiestené schránky pre dary peňažité i naturálne.“
Na pôde ČSR sa tento zvyk prvý raz objavil v Brne (1924), kde táto akcia vyniesla v prospech opustených detí 69 438 Kčs a 2 haliere. Na ďalší rok preto nezaháľala už ani Bratislava. Už 11. novembra bola na podnet Čs. Červeného kríža zvolaná schôdza prípravného výboru, kde sa zúčastnili aj ministerský radca Halla, hlavný župný notár Baros, policajný rada Laštovka, zemský školský inšpektor Koloušek a iné kompetentné osoby, ktoré celý nápad prijali s mimoriadnym porozumením. Výsledkom bolo uznesenie o inštalácii stromčeka na Námestí republiky, a to od 6. decembra. Tlač tak mohla už v polovici novembra s patričnou hrdosťou zvestovať: „V tohoročných vianočných sviatkoch bude v Bratislave zavedený prvý raz pekný zvyk severských zemí. Bude totiž postavený veľký vianočný strom na námestí Republiky a u neho hudú rôzne prednášky, koncerty a pod. Pri tom hudú vyberané od obecenstva peňažité darky, šaty, ovocie a pod. pre chudobné bratislavské rodiny. Strom i elektrický prúd k jeho osvetleniu dodá mesto Bratislava, dovoz stromu a jeho postavenie obstará vojsko. (…) Vianočný strom, asi 18 m vysoký, bude postavený od 6. decembra do 28. decembra a večer bude osvetľovaný elektrickým svetlom až do 10. hod. večer. (…) Dúfame, že tento krásny vianočný zvyk tu v Bratislave sa udomácni.“
Nadšení Bratislavčania nafilmovali vyťatie jedličky
Bratislavčania prejavili o akciu taký veľký záujem, že nafilmovali dokonca aj vyťatie jedličky pri prvom rybníku Železnej studničky: „Prípravné práce k postaveniu vianočného stromu na námestí Republiky pokročily tak ďaleko, že dňa 1. decembra boj už porazený strom vo veľkosti asi 18 metrov (iné zdroje 21 metrov, pozn. JV), ktorý bol vyhľadaný mestským lesníckym oddelením. Strom bol vyrúbaný pomocou mestského lesného úradu za dozoru lesmajstra Amona, ďalej za pomoci hasičského sboru a ženijného pluku číslo 4. Celý dej bol filmovaný a fotografovaný…“
Ešte v ten istý deň približne 50-ročný strom dopravil vozatajský prápor č. 4 na Námestie slobody, odkiaľ ho o dva dni (3. decembra) o 9. hod. ráno v sprievode školákov slávnostne preniesli cez Štefánikovu ulicu, Suché mýto a Hurbanovo námestie pred kláštor milosrdných na Námestí SNP, kde ho spojenými silami postavili vojaci a hasiči. Ďalšie dva dni naň mestská elektráreň inštalovala elektrické osvetlenie a pre plánované večerné rozhlasové koncerty vedľa neho vyrástla vysoká anténa, ktorú (spolu s rádioprijímačom) ochotne zapožičal majiteľ hračkárstva Rózsa. Potom sa už len s príjemným napätím čakalo na magickú nedeľu 6. decembra.
Počas slávnosti vyzvali ľudí k štedrej účasti a podpore chudobných
Na začiatku slávnosti (16. hod.) sa už okolo stromčeka tiesnili davy Bratislavčanov. Po zvukoch posádkovej hudby (peší pluk č. 23) sa ujal slova mestský radca E. K. Rosol, ktorý vyzdvihol „krásny symbolický význam vianočného stromu, ktorý nás má spojiť pri ušľachtilom diele lásky a pomoci tým, ktorí pomoci svojich bližných najviac potrebujú.“ Nakoniec vyzval všetkých, aby hmotnými darmi i peniazmi príspeli tomuto ľudomilnému účelu. V tomto zmysle prehovoril po nemecky a maďarsky i magistrátny radca L. Kovács. Potom predniesla žiačka slovenskej školy báseň Vianočný strom od E. B. Lukáča a traja nemeckí žiaci básne nemecké. Zbor nemeckých žiakov následne zaspieval dva zbory, vojenská hudba zahrala hymny a námestník starostu Kraus prijal vianočný stromček do opatery mesta.
Počas slávnosti sa na stromčeku rozžiarili stovky elektrických svetiel, pričom dojem zvýraznili ešte dva vojenské reflektory, vrhajúce na strom a prítomných prúdy oslepujúceho svetla. Keď radcovia Rosol a Kovács slávnosť zakončili výzvou k štedrej účasti a podpore chudobných (za týmto účelom boli popri stromčeku rozmiestnené stánky a pokladnice), bola na záver ceremónia opäť sfilmovaná.
Starí Bratislavčania vnímali Vianoce ako sviatok dávania
Aký mal stromček úspech? Podľa záznamov v dobovej tlači sa zdá, že pomerne veľký. Aj keď tuhá zima znemožnila usporiadať pri ňom mnoho zo zamýšľaných podujatí, vyzbieraná suma pre chudobných konštantne rástla, a do Štedrého dňa dosiahla popri šatstve a obuvi výšku 15 550 Kčs (sumou 100 Kčs napr. prispel iba samotný mešťanosta Ľudovít Okánik).
Starí Bratislavčania si tak osvojili myšlienku, že Vianoce nie sú sviatkom konzumu, ale dávania a odvtedy ju dlhoročne praktizovali.
Nech sú nám dobrým príkladom.
