Miklei je talentovaná ukrajinská DJ-ka žijúca na Slovensku. Za mixpult sa prvýkrát postavila len pred niekoľkými rokmi, keď sa kvôli štúdiu presťahovala do Košíc. Dnes je už pomerne známa medzi fanúšikmi elektronickej hudby a dokonca si zahrala aj na tohtoročnej Pohode. Z hudobného repertoáru sa prikláňa skôr k tvrdším klubovým žánrom ako acid, trance a techno. Miklei ste mohli vidieť v rámci Bratislavského kultúrneho leta aj na podujatí Kultúrne leto na hradbách, kde si pre návštevníčky a návštevníkov pripravila menej tvrdý dj set v podobne klasického oldies techna. Ako sa dostala k hudbe a ako sa jej hralo na hradbách nám prezradila v krátkom rozhovore.
V Košiciach študuješ už niekoľko rokov. Spĺňa zatiaľ tvoj pobyt na Slovensku a v Košiciach tvoje predstavy a očakávania?
V Košiciach študujem už šiesty rok. Momentálne som absolútne spokojná so životom tu, hlavne vzhľadom k tomu, že keď som sa sem sťahovala nemala som žiadne očakávania. Bolo to úplne spontánne a skvele dobrodružstvo. Jedinou nevýhodou je to, že väčšinu hraní mám v Bratislave, takže cestovanie mi berie dosť veľa času a síl.
Čo ťa najviac prekvapilo po príchode na Slovensko? Zažila si kultúrny šok alebo si veľkú zmenu ani nepocítila?
Najväčším prekvapením pre mňa bola a aj doteraz je otváracia doba všetkých obchodov. Stále sa s tým neviem stotožniť, na Ukrajine si vieš kúpiť čokoľvek a kedykoľvek.
Ako si sa dostala kDJ-ingu? Hrať si vraj začala až na Slovensku. Pritom klubová scéna na Ukrajine je oveľa masívnejšia ako u ná Pohrávala si sa s myšlienkou ísť týmto smerom už dávnejšie alebo sa to celé „stalo“ až v Košiciach?
K hudbe som inklinovala od mala. Hrala som na rôznych nástrojoch, vypočula som si asi všetky existujúce žánre, ale veľkou zmenou pre mňa bol vzťah s Djom ešte na Ukrajine, moja prvá láska a veľká motivácia. Ale vtedy som sa ešte stále bála začať, len som selektovala hudbu a pomaly si budovala svoju predstavu o tom, čomu sa chcem venovať. Na Slovensku ma čakal tiež vzťah s Djom, ktorý mi priniesol už viditeľný posun. Kúpila som si konzolu a začala sa učiť, chodila som na eventy a sledovala iných djs. Dnes chce byť už pomaly každý druhý človek Djom a väčšina z nich do toho nevkladá veľký zmysel, čo ma hrozne mrzí. Pre mňa to bolo, je aj bude umenie, do ktorého dávam všetky emócie, ktoré prežívam a budujem svoj set od začiatku po koniec s určitým cieľom.
Porovnaj klubovú scénu na Slovensku s tou na Ukrajine Keby si mala porovnať klubovú scénu s tou na Ukrajine, je tam nejaký rozdiel?
Mladi Ukrajinci sú viac zapadne orientovaní ako Slováci, čiže aj tie party sú úplne na inej úrovni. Tam to je skôr umenie ako len tancovanie v kluboch. Ľudia na Ukrajine nemajú problém prísť na party oblečení v reťaziach, latexe alebo obliati farbou. Ale najlepšie na tom celom je, že nikomu to nevadí, nikto sa na nikoho krivo nepozerá a každý si užíva zábavu.
Máš nejaké vysnívaný klub alebo festival, kde by si si raz chcela zahrať?
Jeden z posledných zaujímavých klubov bola pre mňa Varšavská Smolna. Ale celkom ma láka Teletech, Berlínsky KitKat aj Possession techno.
Prezraď, čo v týchto dňoch najradšej počúvaš a kam ťa to žánrovo najviac ťahá.
Momentálne si veľmi rada púšťam hard trance. Páči sa mi vokál a melodické vstupy v tvrdých žánroch. Napríklad Funk Tribu – What Trance Feels Like.
V auguste si hrala v Bratislave na Kultúrnom lete na hradbách. Podujatie si uzatvárala svojim Dj setom už okolo deviatej večer. V kluboch bežne o tomto čase ešte len otvárajú brány, ako sa ti hralo? 😊
Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Veľmi rada experimentujem, čiže to bola skvelá príležitosť vyskúšať si zahrať klasické oldies techno a rozšíriť povedomie komunite, ktorá by ma za normálnych okolností asi nikdy nepočula hrať v klube. Ľudia sedeli, ale užívali si to a hýbali sa spolu so mnou, a to považujem za úspech. Páči sa mi balans medzi klubovou scénou a kultúrnymi podujatiami rôznych žánrov. Baví ma skúšať stále niečo nové a nachádzať novú motiváciu, každý deň sa znovu postaviť za playere a zlepšovať sa.
