Uršuľu Kovalyk sa narodila v Košiciach a vyštudovala Strednú zdravotnícku školu. V tejto oblasti však nakoniec nikdy nepracovala. Jej srdcovou záležitosťou sa stala sociálna práca, ktorú študovala externe na Trnavskej univerzite. Mnohí ju vnímajú skôr ako spisovateľku, ale je aj uznávanou dramaturgičkou, režisérkou a v neposlednom rade neodmysliteľnou súčasťou Divadla bez domova. „Kombináciu sociálnej práce a divadelného umenia môžem robiť jedine v Divadle bez domova,“ vysvetľuje. Práve za prácu v Divadle bez domova boli spolu s Patrikom Krebsom tento rok odmenení Cenou primátora Bratislavy. Každý deň sa stretávajú s ťažkými životnými osudmi ľudí bez domova, aj ľudí po výkone trestu, utečencov či s telesne hendikepovanými. „Každý z nich skončil na ulici z rôznych dôvodov. Život na ulici ich zbavuje ľudskej dôstojnosti a traumatizuje ich. Práca s ľuďmi je všeobecne náročná. Ľudia bez domova sú veľmi rôznorodí a je to veľká sociálna skupina, navyše odmietaná spoločnosťou, práca s nimi je ešte o niečo náročnejšia,“ hovorí o svojej práci U. Kovalyk.

 

Principálka v Divadle bez domova

V Divadle bez domova pôsobí ako principálka. Čo si však môžeme pod touto funkciou predstaviť? „Naše divadlo má principála a principálku. Chceli sme tak spravodlivo rozdeliť moc v rozhodovaní medzi mužmi a ženami v našej organizácii. Spolurozhodujem teda v dôležitých veciach divadla ako sú: plánovacie a rozhodovacie procesy, financie, kontrola práce štatutára, vytváranie dramaterapeutického tímu a smerovanie organizácie. Moja pracovná náplň je veľmi široká a vždy sa mení v závislosti od potrieb divadla a hereckého tímu. Napríklad spoluvytváram dramaturgiu festivalu ERROR a keď je to potrebné zaskakujem za herca, ktorý náhle neprišiel na predstavenie alebo ozvučujem a osvetľujem predstavenie. Vlastne som si prešla všetkými pozíciami v divadle, od PR manažérky až po upratovačku divadelnej sály. A tak isto si tým prešiel aj principál,“ vysvetľuje.

Divadlo vzniklo v roku 2004. Uršula Kovalyk hovorí, že začiatky boli náročné, no zároveň krásne. Ľudia bez domova začali slobodne tvoriť. Doposiaľ naštudovali 17 divadelných hier, momentálne majú v repertoári 7 z nich. Herecký tím tvorí 10 – 17 mužov a žien vo veku 31 – 78 rokov. V súvislosti s divadlom si rada spomína na vtipnú historku. „Bolo to pri príležitosti návštevy ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny – pani Viery Tomanovej pred jedenástimi rokmi. Po predstavení máme vždy krátku besedu s hercami a divákmi. Keďže sa pani ministerka nič nepýtala, ani nedávala hercom žiadnu spätnú väzbu, jeden náš herec to nevydržal a z javiska hromovým hlasom zaburácal: „Som rád, že ste prišli na naše divadlo pani Keltošová!“  Pani ministerka zbledla, všetci sme sa začali smiať, samozrejme sme herca opravili a uviedli jej správne meno. Celá tá situácia bola fakt absurdná a dodnes sa na tom smejeme.“

Divadelná hra o násilí

Popri práci v divadle zostáva verná aj literatúre. V júni tohto roku mohli návštevníci Divadla P. O. Hviezdoslava vidieť premiéru hry Opatruj sa, Júlia! Scenár napísala U. Kovalyk v rámci divadelného projektu Anómia 21. Predstavenie o domácom násilí, manipulácii zo strany partnera a násilí páchanom na ženách v čase pandémie mnohých šokovala. „Je to veľmi ťažká téma, o ktorej je dôležité hovoriť a zviditeľňovať ju aj v divadle. Pred pätnástimi rokmi som pracovala v mimovládnej organizácii Fenestra ako poradenská pracovníčka pre obete násilia páchaného na ženách. Denne som počúvala príbehy útlaku, strachu a násilia. Nenazvala by som to inšpiráciou, to slovo mi v tomto kontexte nepripadá vhodné. Tie príbehy žien sa mi hlboko vryli do pamäti, a keď ma oslovil dramaturg Divadla P.O. Hviezdoslava či nenapíšem hru na túto tému, okamžite som vedela, čo budem písať. Odozvy na hru mám zatiaľ iba od niektorých priateľov, ktorí hru videli. Vnímajú ju ako silnú katarziu.“

 

Predstavenie Opatruj sa, Júlia! si môžete pozrieť už 25. novembra v DPOH.

Vstupenky si môžete zakúpiť tu.