Veľká snehová kalamita 1931 (90. výročie)

6.2 . – 7.2.1931 Bratislavu postihla snehová kalamita, ktorú domáci nazvali ruskou zimou. Správa z novín: „Práve pred týždňom objavily sa v okolí Bratislavy prvé sneženky, o ktorých sa hovorí, že sú neklamní poslovia jara. Ale behom niekoľkých dní zmenilo sa jej počasie tak, že dnes poskytuje Bratislava a jej okolie obraz pravej ruskej alebo sibírskej zimy. Na uliciach bratislavských sú vysoké záveje snehu, ktoré hatia premávku a snehové pluhy motorové i s konským záprahom vedú beznádejný boj proti snehu, ktorý nemôžu odstrániť tak rýchle ako padá.”

Paralyzovaná železnica

“Snehové fujavice a vetor maly prirodzene zlý vliv i na železničnú dopravu, Vlaky, ktoré chodia ráno do Bratislavy, maly spozdenie 1-2 hodiny. Niektoré vlaky vôbec neodišly a boly odrieknuté. Snehová fujavica začala už v piatok odpoludnia a zaniesla na hlavnom bratislavskom nádraží všetky koľaje i výhybky. Manipulácia
s výhybkami a sostavovaníe vlakov je preto veľmi ťažké a nákladná doprava musela byť dočasne celkom zastavená. Osobná doprava udržiava sa s najväčšími ťažkosťami. Ako nám prednosta hlavného nádražia v Bratislave vrchn. insp. Dědek sdělil, musia byť u každej výhybky 1-2 mužovia, ktorí musia neprestajne odstraňovať sneh z jej okolia. Keď niektorá súprava stojí pol hodiny na stanici, je tak zaviata, že treba dvoch lokomotív, aby sa pohla. Behom dopoludnia boly odrieknuté vlaky 812 do Žiliny, 806 do Leopoldova, 1203 a 1204 na trati Bratislava – Marcheg, vlak 828 a 829 na trati Bratislava – Leopoldov, 329 a 330 na trati Bratislava – Malacky. Ranný rýchlik, ktorý odchádza o pol 10. hod. z Bratislavy do Žiliny, odišiel so spozdením poldruhej hodiny, lebo lokomotíva, ktorá mala pritiahnuť z odstavného nádražia jedálny vozeň, uviazla v snehu. Rýchlik, ktorý prichádza z Prahy do Bratislavy o pol 4. hod., prišiel pre veľké snehové záveje na trati Bratislava – Břeclav až o 5. hod. Z bratislavského nádražia odváža sa stále sneh na zvláštnych nákladných vlakoch, lebo ináč by bola doprava za 2-3 hodiny celkom prerušená. Najhoršia situácia je na úsekoch z hlavného nádražia do Dev. Novej Vsi, do Vajnôr a do Modry, ďalej je už dopravná situácia lepšia. Železničný personál
i úradníctvo konajú službu za veľmi ťažkých pomerov s najväčšou usilovnosťou, ale napriek tomu nie je isté, či sa podarí udržať dopravu i v nedeľu, keby fujavica neprestala. Na úsekoch, kde je najväčší vetor a preto i veľké záveje, chodí stále snehový pluh, ťahaný dvoma lokomotívami a bude chodiť celú noc.“

Poloprázdne školy

„Následkom veľkých závejov neprišlo dnes do bratislavských škôl veľmi mnoho detí z vidieku, menovite v triedach meštianskych škôl bolo len 2-8 detí. Niektoré deti prišly do školy až o 2 hodiny neskoršie. Školy navštevované deťmi z odľahlých ulíc a bratislavskej periferie, z Koliby, Petržalky atď., boly rovnako poloprázdne, lebo deti nemohly pre veľké záveje prísť.” (Do školy sa v tom čase chodilo aj v sobotu.).

Zasnežené ulice

„Sneh, ktorý začal v piatok večer silne padať, spôsobil na bratislavských uliciach do rána také záveje, že elektrická dráha nemohla ráno v obvyklých hodinách vypraviť všetky vozne a že vôbec celá doprava bola neobyčajne hatená. Spojenie s hlavným nádražím udržiavala i dopoludnia elektrická dráha na trati A a autobus M.
Na ostatných tratiach elektrickej dráhy bola doprava zahájená len odpoludnia, keď snehové pluhy uvoľnily čiastočne koľaje. Veľmi dobre osvedčily sa zase autobusy, ktoré riaditeľstvo električky vypravilo na tie trate, kde elektrická drába nemohla chodiť. Ovšem i autobusy v niektorých menej frekventovaných uliciach, kde nebol sneh odprataný, len ťažko zdolávajú snehové prekážky. Najviac hatia ich dopravu povozy s konským záprahom, ktoré ostávajú na uliciach stáť. Keď sa autobusy pokúsia, ich predísť, uviaznu tiež často v záveji a musia byť pomocou lopát oslobodené. Mesto Bratislava poslala do ulíc v ranných a dopoludňajších hodinách 1000 robotníkov, ale ich boj so snehom nemal veľkých úspechov. Na niektorých uliciach neboly ani priechody z chodníka na chodník uvoľnené a obecenstvo musí sa brodiť po kolená v snehu. V nedeľu má byť zamestnaných pri odpratávaní snehu ešte ďalších 500 robotníkov, ktorí sa majú hlásiť v mestskom majeri na Námestí Slobody.
I domovníci, ktorí majú odstraňovať sneh z chodníkov, vzdali sa už zväčša tejto bezúspešnej práce.“

Odrezaní od civilizácie

„Vo vyššie položených častiach mesta je ovšem situácia horšia než v meste samom, Tak na pr. na Holubyho ceste, ďalej na Búdkovej ceste, kde sú cesty hlboké, sú záveje temer neprechodné. Vo vilách pri Horskom parku menšie stromy, menovite zákrsky, sú bezmála celé poď snehom. Doprava je temer nemožná. Mestskí robotnici usilujú sa cesty uvoľniť, ale o malú chvíľku je zase všade plno snehu. Keby vznikol požiar, bude nemožné za týchto okolnosti prísť s motorovou striekačkou na miesto. Zásobovanie vilových štvrtí je veľmi ťažké, menovite zásobovanie mliekom a chlebom. V týchto čiastkach Bratislavy pozorovať, ako množstvo drobných vtákov prilieta až na obloky domov ľudí, ktorí im dávajú v zime krmivo. Odvažujú sa tam i plachí kosi, brhlíci, sýkorky všetkých druhov, strnadi a ovšem nespočítateľné množstvo vrabcov. Búdky, pripravené ku kŕmeniu v zahradách sú plné vtáctva, ktoré, si nemôže najsť inej potravy pod ťažkým snehom.“

V novinách sa objavila aj satirická básnička:

Úraz

„Na sriaďovacom nádraží v Bratislave čistili železniční robotníci v sobotu ráno výhybky koľjaníc od snehu. Bol medzi nimi i 50-ročný železničný zamestnanec Alojz Horák. Pre snehovú fujavicu nevidel, ani nepočul prichádzajúcu posunovaciu lokomotívu, ktorá ho srazila k zemi, pričom mu rozdlávila ľavú ruku a spôsobila zranenie na tvári. Horáka odviezli záchranci na chrirugickú kliniku státnej nemocnice v Bratislave, kde zostal v ošetrovaní.“

Ústup snehu a leniví zamestnanci mesta

Kalamita začala v sobotu večer (7.2.) prerastať do katastrofy, mesto bolo úplne ochromené. Početné autá uviazli i v uliciach vnútorného mesta a trčali tam celú noc, niektoré dokonca až dve noci. Medzi nimi sa dokonca nachádzalo aj jedno záchranné auto. Išlo ho vyslobodiť hasičské auto, ale to ani tak ďaleko nepreniklo a bolo treba konského príprahu. Záchranári museli preto v niekoľkých prípadoch použiť k doprave chorých i saní, ovšem s konským príprahom. V noci na nedeľu však našťastie prestalo snežiť, utíšil sa aj vietor. Keď sa začalo s odpratávaním snehu, objavilo sa ďalšie nebezpečenstvo – v pondelok (8.2.) začalo výdatne svietiť slnko a „na bratislavských uliciach menovite na živých križovatkách objavilo sa hlboké snehové blato, z ktorého malo obecenstvo veľmi malú radosť. Situácia v Bratislave je teraz ešte horšia, ako bola v sobotu, lebo hrozí nebezpečie, že bratislavského ulice budú v pravom slova smysle pod vodou, ak nastane výdatný odmäk, lebo sneh ešte odprataný nebol a nebude ani behom niekoľko dní. Bratislavský mestský hospodársky majer nebol vôbec na možnosť takých snehových vánic pripravený a jeho správa zlyhala pri odstraňovaní snehu na celej čiare. Príznačné pre pracovitosť a pohotovosť mestských bratislavských úradníkov je okolnosť,
že nepovažovali za potrebné v nedeľu za takých mimoriadnych okolností prísť do kancelárií ani tí úradníci, ktorých bolo súrne treba. Nefungovalo ani hospodárske oddelenie, ani sprostredkovateľňa práce, ktorá mala organizovať a usnadniť prijímanie nezamestnaných k odstraňovaniu snehu.“

Aj keď sa napokon všetko dobre skončilo (predpokladaný masívny odmäk sa nedostavil, lebo slnko zaliezlo), pre mesto kalamita znamenala nepríjemnú dieru
do rozpočtu. Mesto muselo na čistenie ulíc náhle uvoľniť takmer 500 000 Kčs a ohrozilo tým napr. marcové vyplácanie príspevkov k štátnym podporám pre nezamestnaných.