„Mladý človek, ktorý dostane viac lajkov za pesničku, ktorú si spravil v telefóne ako za živé náročnejšej skladby s kapelou, si rozmyslí, čomu sa bude venovať.“
Erik Rothenstein – barytónový saxofonista, skladateľ, aranžér a pedagóg, ktorý sa venuje jazzovej a klasickej hudbe, pozýva všetkých fanúšikov na spoločný koncert so španielskym hudobníkom Jorge Pardom. Koncert sa uskutoční 23. 9. o 19.00 v Klariskách a je súčasťou festivalu Kultúrne leto a je bezplatný. V rozhovore sa dozviete, ako sa známy hudobník prvý krát stretol so saxofónom, ako ho ovplyvnila pandémia a čo si myslí o vzťahu súčasnej mladej generácie k hudbe.
Vaše meno je neodmysliteľne spojené so saxofónom. Pamätáte si na svoje prvé stretnutie s týmto hudobným nástrojom?
Úplne prvé stretnutie so saxofónom si nepamätám. Začal som ako dieťa hrať na klarinete a saxofón sa prirodzene k tomu nejako pridružil. Počúval som popri iných žánroch aj veľa jazzovej hudby, a asi vtedy ma tento nástroj zaujal. Pamätám si však svoje prvé stretnutie s barytónovým saxofónom, ktorý najviac mi prirástol k srdcu a je mojim hlavným nástrojom. Počúval som album Gerryho Mulligana, a aj keď som nevedel o koho a aký saxofón ide, zaujala ma jeho zvukovosť. Keď som prišiel následne k opravárovi saxofónu na generálku mojej „altky“, mal akurát na stole rozložený „barytón“. Povedal mi, že to je starý Conn a poslali mu ho z Nemecka. Krásny nástroj. Nahrával na ňom aj Gerry Mulligan, keď bol akurát v štúdiu v Hamburgu. To bol jeden zo zlomových momentov.
Mali ste hudobné základy v rodine?
Otec hrával tak „kaviarensky“ na gitare a rozprával pri tom vtipy. Bolo to veľmi zábavné. Mama vie veľmi pekne spievať. Jeden dedo hrával ľudovky na harmonike a druhý vyštudoval na konzervatóriu hru na husliach. Bol pri tom, keď sa zakladala Slovenská filharmónia. Zvolil si však iné povolanie, ale každú nedeľu počúval na rádiu Devín poludňajší koncert. Vždy vravel, keď odbíjali dvanástu hodinu, že zvony Dómu sv. Martina majú špecifický a krásny zvuk. Mama sa so mnou a bratom učila hrať na zobcovú flautu a chodievali sme často na koncerty a do opery. Nehrávali sme síce nejak veľa doma, ale hudba bola vždy určitým spôsobom prítomná.
Hudba a koncerty sú spojené s publikom. Pandémia kontakt s návštevníkmi narušila. Ako ste prežívali toto obdobie z pohľadu hudobníka? Nie všetky profesie sa dajú vykonávať online, ako to bolo u vás?
Z pohľadu hudobníka to bolo ťažké obdobie. Zrušilo sa mi veľa koncertov, mali sme dokonca hrať šnúru v Mexiku a otvoriť aj vernisáž mojej manželky v San Miguely. Ale na druhej strane som rád, že sme v rodine ostali zdraví a hrania sa zas pomaly rozbehli. Učil som online a pravdupovediac som nemal síl robiť nejakú online hudbu. Aj tak to nie je úplne moja šálka kávy, radšej hrám naživo.
Ste nielen hudobník, ale aj skladateľ a pedagóg. V ktorej polohe sa cítite najlepšie?
Snažím sa byť hudobníkom. Popri tom časom prišla potreba autorského sebavyjadrenia, komponovania a robenia vlastných projektov. Ako učiteľ som začal pracovať až relatívne neskoro. Cítim sa dobre vo všetkých polohách vtedy, ak dávajú zmysel. Či na koncerte s dobrým programom alebo ale aj ako pedagóg, ktorý môže niečo posunúť študentom. Robíme napr. workshopy pre malé deti, kde predstavujeme dychové nástroje a prepájame hru so spevom a pohybom, tancom. To bolo v poslednom čase niečo, kde som videl pozitívnu odozvu detí aj rodičov. Mám rád aj komponovanie a aranžovanie, bola pre mňa veľká výzva a česť, že sa hrávajú moje kompozície v big bande Matúša Jakabčica. U študentoch sa snažím vybudovať popri technických veciach aj širší pohľad na problematiku okolo hudby a umenia. Veci sa posúvajú dopredu, aj keď treba povedať, že školstvo je v hlbokej kríze. Necítim sa dobre, keď musím niekoho do niečoho nútiť, robiť z môjho pohľadu nezmyselnú byrokratickú činnosť a prezentovať to všetko ako zlaté vajce, ktoré sa zapíše niekde do výkazu a odloží do šuflíka.
Učíte na Konzervatóriu, ale aj na ZUŠ. Často čítam, že záujem dnešnej generácie o umelecké predmety je nižší ako tomu bolo kedysi. Aký na to máte názor?
Je pravdou, že záujem napr. o dychové nástroje je určite výrazne nižší ako v nedávnej minulosti. Veľa študentov, asi najmä pod vplyvom televíznych seriálov, chce byť hercami a prípadne spevákmi. Tlak komercie a snaha uživiť sa na jednej strane je určite výrazný faktor menšieho záujmu o nekomerčné umenie. Na strane druhej treba povedať, že možnosti uplatnenia sa v umení a celkovo v kultúre sú u nás veľmi obmedzené a často si strieľame gól do vlastnej bránky. Stačí si všimnúť situáciu v inštitúciách riadiacich kultúru ale i vo vlajkových lodiach ako sú napr. Národné divadlo alebo to málo orchestrov čo funguje na Slovensku. Študenti, ale aj ich rodičia si dva krát rozmyslia, čím sa chcú živiť ich deti a robia umenia iba ako hobby. Do toho vplývajú aj rôzne iné faktory ako napr. internet, sociálne siete, software uľahčujúci tvorbu hudby. Mladý človek, ktorý dostane viac lajkov za pesničku, ktorú si spravil v telefóne alebo za hranie do playbacku ako za živé náročnejšej skladby s kapelou, si rozmyslí, čomu sa bude venovať.
23.septembra vystúpite na hudobnom koncerte spoločne so španielskym saxofonistom Jorge Pardon. Ako prišlo k spolupráci? Kde ste sa zoznámili? A na čo sa môžu návštevníci tešiť?
S Jorgem sme sa kedysi dávno zoznámili vo Viedni, kde som bol na jeho koncerte s kapelou Paca de Luciu. Po koncerte sme išli do jednej španielskej reštaurácie, do ktorej neskôr prišla aj celá Luciova kapela. Strhla sa tam bujará zábava. To si na mňa už určite nepamätal, ale bol som za ním po koncerte, ktorý hral v Bratislave. Tam sme sa dohadovali, či by niekedy neprišiel zahrať k nám ešte raz. S organizáciou mi ale pomohla najmä bývalá konzulka v Mexiku Ivona Kvorková, za čo jej veľmi ďakujem. Budeme nahrávať album a na koncerte predstavíme autorské skladby Michala Motýľa (člen mojej kapely a hráč na basovom trombóne) a moje kompozície. Bude to zmes jazzu a world music. Jorge prinesie svoj štýl hry vychádzajúci z flamencovej tradície. My svoj prístup k improvizácii a hudobnému konceptu vychádzajúci z hudby nášho regiónu. Teším sa na to, lebo Jorge a muzikanti s ktorými hrával, boli pre mňa vzorom a veľkou inšpiráciou na mojej ceste. Budeme krstiť aj knihu básní Oľgy Známovej venovanú nášmu kamarátovi, predčasne zosnulému trubkárovi Martinovi Ďurdinovi.
Projekt z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia.
Vznik hudobných diel z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
V rámci bratislavského kultúrneho leta koncert podporila BKIS.
Projekt spoluorganizuje Španielske veľvyslanectvo v Bratislave.
Projekt podporil Bratislavský samosprávny kraj.
