Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Kubo, Statky – zmätky, Herodes a Herodias… Diela slovenskej klasiky poznáme ešte zo študentských čias. Divákom DPOH ich ponúkneme hravou a poriadne vtipnou formou. V chystanej premiére inscenácie Kopny! Buchny! Ric! sa predstavia tri herecké generácie – Anna Šišková, Sáva Popovič, Kristína Tormová, Juraj Bača, Bronislava Kováčiková a Lukáš Frlajs. Na čo sa môžu diváci tešiť sme sa spýtali režiséra hry – Gejzu Dezorza.

Vaše meno je spojené nielen s televíziou a filmom, ale najmä s bábkovým divadlom, ktoré je určené pre dospelých divákov. Teraz ste prijali ponuku DPOH a režírujete divadelnú komédiu Kopny! Buchny! Ric!, ktorá je úplne iná. Čím vás hra zaujala?

Nápad na vznik inscenácie mala vedúca oddelenia manažmentu DPOH Valeria Schulczová. Ešte počas druhej vlny pandémie Covid 19 ma oslovila s ponukou režírovať internetový komediálny seriál Hravé čítanie, ktorý Divadlo P. O. Hviezdoslava spolu s BKIS produkovali a uvádzali na svojich sociálnych sieťach. Koncept sa nám všetkým veľmi zapáčil a myslím, že prvé dva diely mali aj slušnú sledovanosť. Na základe toho tak vznikol nápad vytvoriť aj javiskovú verziu a to komédiu. Mne je tento žáner veľmi blízky, keďže aj v mojom domovskom Dezorzovom lútkovom divadle pracujeme so satirou, nadsázkou a rozšafnou komikou. Lucia Ditte, ktorá písala scenáre k tomuto mini seriálu, bola oslovená aj na napísanie textu divadelnej verzie a ja som tak akosi prirodzene tiež preplával do týchto vôd a vylodil som sa na javisku DPOH. Ako režisér často kombinujem rôzne žánre, a napokon aj druhy umenia. Raz režírujem v televízii, inokedy v divadle, takže pre mňa to nie je žiadne nóvum a pravdu povediac som sa na túto réžiu tešil, keďže inscenujem nový autorský text s výborným hereckým ansámblom. Snažíme sa vytvoriť zrozumiteľnú, vkusnú a zábavnú komédiu, ktorá by mala byť v prvom rade komunikatívna a sprostredkovať, nielen mladým divákom, skvosty klasickej slovenskej dramatiky v modernom šate.

Čo bolo pri tomto predstavení najnáročnejšie?

Najnáročnejší bol spôsob, ako spracovať danú tému, ktorou je slovenská klasika. S autorkou textu sme dlho hľadali možnosti ako to uchopiť, aby výsledný tvar nebol nudný, ale zrozumiteľný a zábavný. Veľmi dôležité inšpirácie prichádzali aj zo strany divadla. Keďže sme vychádzali z už spomínaného webového seriálu, mali sme akú takú predstavu o tom, ako vystavať príbeh a aké postavy „použiť“.  Pri tvorbe tejto inscenácie je ale najnáročnejšie to, ako zapracovať slovenskú klasiku do nášho príbehu a tak isto bolo náročné zosúladiť termíny hercov, aby sme sa všetci stretli na skúške.

Z opisu predstavenia, ktoré „priblíži klasické diela slovenskej literatúry hravou a zábavnou formou“, nemusí byť každému divákovi jasné, čo môže očakávať. Ako by ste predstavenie predstavili z pohľadu režiséra?

Nielen s hercami a herečkami, ale aj so scénografkou Luciou Šedivou, hudobníkom Martinom Hasákom a dramaturgom Romanom Olekšákom sa snažíme vytvoriť príbeh v koncepte tzv. divadla na divadle a parodovať trochu aj lacné tzv. dverové komédie. Robíme si však srandu aj z nás divadelníkov a z divadelného mikrosveta a procesov v divadelnej prevádzke, ktoré sú divákom neznáme. Inscenujeme komédiu o krachujúcom divadle, ktorého riaditeľka, aby ten krach odvrátila a zachránila divadlo, sa rozhodne naskúšať nenáročnú inscenáciu vychádzajúc zo slovenskej klasickej dramatickej literatúry. Angažuje rôzne tváre show biznisu, ale aj neznáme „talenty“ a túto popletenú pestrofarebnú kompániu rôznych hercov aj nehercov ponúkne viesť bláznivému režisérovi, ktorý si o sebe myslí, že je génius. Všetci sú hodení do rozbúrených vôd divadelnej tvorby, vzájomných pochybností a ambícií, pričom na konci svojho snaženia nevidia žiarivé svetlo úspechu, ale skôr fiasko, ktoré sa pomaly a nezadržateľne blíži s termínom premiéry. Zároveň vedia, že keď bude najhoršie, stačí sa na javisku nakopať, vulgárne si vynadať a divák bude spokojný.