Viera Jančušková
Viera Jančušková vyštudovala Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Bratislave. Popri práci špecialistky na dopravné stavby sa v roku 1982 stala vlastivednou sprievodkyňou po Bratislave.
Je členkou skúšobnej komisie kurzu Sprievodca cestovného ruchu a je tiež odbornou garantkou a predsedníčkou skúšobnej komisie. Čím ju práca sprievodkyne uchvátila, ktoré miesto v Bratislave má najradšej a ako prebieha príprava sprievodcu na vychádzku?
Prečo ste sa rozhodli absolvovať kurz a venovať sa sprievodcovskej činnosti? Nebolo to popri vašom zamestnaní náročné?
Moje rozhodnutie stať sa sprievodkyňou ovplyvnili viaceré okolnosti. Od detstva som bola pod vplyvom trojzväzkového diela Slovenské hrady od Ľudovíta Janotu, čo neskôr vo mne vyvolalo túžbu poznať aj povesti z iných lokalít, najmä z miest. Chcela som ich navštíviť. Počas štúdia na vysokej škole ma zaujali dejiny architektúry, a keď som stretla na zájazdoch po Československu dvoch vynikajúcich sprievodcov, bolo rozhodnuté, čo budem robiť vo svojom voľnom čase. Keď nastali veľké zmeny aj v mojom osobnom živote, zomrel mi otec, o ktorého som sa starala a brat aj s rodinou emigroval, absolvovala som sprievodcovský kurz v Čedoku. Ale podľa vtedy platných nariadení som nemohla sprevádzať po Bratislave, po čom som veľmi túžila, tak som po dvoch rokoch absolvovala aj kurz sprievodcu po Bratislave. Bolo to náročné, ale trošku mi pomohli moje znalosti z dejín architektúry. Horšie to bolo s históriou. Výučba dejepisu v období môjho stredoškolského štúdia sa zakladala na „bifľovaní“ dátumov, bez akýchkoľvek, aspoň európskych súvislostí. V histórii som mala medzery a pred skúškami som mala veľkú trému. Ale dalo sa to zvládnuť aj popri zamestnaní.
Sprievodcovia majú bohaté znalosti z histórie, avšak nevyhnutnosťou je neustále vzdelávanie sa. Máte nejaké triky na tréning pamäti, ľahké učenie sa, či dobrú mentálnu kondíciu?
Máte pravdu, vyžaduje si to neustále vzdelávanie. Snažím sa zachytiť všetky nové knihy o Bratislave a najmä sledovať, čo sa v meste deje. A mojím jediným trikom je všetky informácie si zapamätať v súvislostiach. Žiadne iné triky nepoužívam, mňa to jednoducho baví.
Máte prehľad o tom, koľko prehliadok ste sprevádzali?
Evidenciu som si neviedla a to ma teraz na dôchodku trošku mrzí. Nejde ani tak o prehliadky mesta, ale možno už zabudnuté zážitky najmä zo zájazdov. Robila som veľa víkendových zájazdov na základe požiadaviek klientov, a aj zájazdy, ktorých program som zostavila ja.
Ktorým oblastiam a pamiatkam Bratislavy sa venujete? Ktoré miesto je Vaším najobľúbenejším?
Nakoľko robím lektorku v kurze a som aj odbornou garantkou kurzu, musím sa venovať všetkým oblastiam aj pamiatkam. To však neznamená, že na všetky som špecialista. To by jeden človek nezvládol. Najviac sa venujem tým, ktoré prednášam aj frekventantom, a to: národnému obrodeniu, historickým parkom, Bratislavskému hradu, historickým cintorínom, technickým pamiatkam a architektúre 20. storočia.
Nemôžem presne povedať, ktoré miesto je mojím najobľúbenejším, Do jedenástich rokov som vyrastala v Gaštanovom hájiku, vtedy to bola periféria mesta, a potom sme sa presťahovali do centra. Tu sa pohybujem najviac a takmer denne som v historickom centre. Ale veľmi si cením polohu Bratislavy. Doslova na dosah ruky tu máme Malé Karpaty, lužné lesy, druhú najdlhšiu rieku v Európe, pôsobivú mestskú pamiatkovú rezerváciu, dva hrady. Okrem Starého Mesta sa postupne zmenili, a menia aj ďalšie mestské časti a veľmi rada tam zájdem „na prieskum“. Môžem povedať, že poznám svoje mesto a mám ho rada aj s jeho chybami.
Pamätáte si na nejakú vtipnú príhodu počas vychádzky?
Zažila som jednu zaujímavú príhodu, keď som sprevádzala deti na školskom výlete. Boli zo severného Slovenska, škoda, že som si nezaznamenala odkiaľ. Hneď na začiatku sa ku mne pridalo dievčatko s otázkou, či som niekedy stretla Mira Nogu. Asi vtedy dávali s ním niečo v televízii. Prezradila mi, že jej najväčšou túžbou v živote je stretnúť práve jeho. Po ceste z hradu ma držala za ruku a stále to opakovala. A stalo sa. Keď sme prechádzali pasážou medzi Laurinskou a Gorkého ulicou, na konci pasáže stál Miro Noga. Dievčatko z batohu vytiahlo kus pokrčeného papiera a poprosilo o podpis. Na ten jej obdiv v očiach, šťastný úsmev, stisk ruky a kúsok podpísaného papiera nikdy nezabudnem.
Príprava tematickej vychádzky je určite proces náročný na čas aj štúdium materiálov. Koľko približne takáto príprava trvá a čo všetko zahŕňa?
Nedá sa takto jednoducho odhadnúť čas na prípravu. Tému na vychádzku si vyberám podľa toho, ktorá oblasť ma najviac zaujala a mám k dispozícii dosť zaujímavých informácií. Niekedy je to vychádzka venovaná osobnostiam, niekedy pamiatkam určitého slohového obdobia alebo zaujímavým detailom na budovách. Urobím si predstavu, čo chcem na vychádzke prezentovať a určím si trasu. A potom usilovne študujem rôzne materiály. A robím si aj „ťaháky“.
Od roku 2000 pôsobíte ako predsedníčka skúšobnej komisie kurzu Sprievodca cestovného ruchu. Je o prácu sprievodcov stále záujem? Ktoré generácie podľa Vás toto štúdium vyhľadávajú?
Ten záujem v poslednom období poklesol. Niekedy sme mali v ročníku aj 60 frekventantov, v súčasnosti je to okolo 20. Bolo to ešte v období, keď podľa nariadenia magistrátu mohli po Bratislave sprevádzať len sprievodcovia vyškolení v našom kurze. Dnes už toto záväzné nariadenie neplatí a v Bratislave sa pohybujú aj sprievodcovia, ktorí absolvovali kurzy sprievodcov cestovného ruchu bez špecializácie na Bratislavu. V posledných troch rokoch ma prekvapilo, že do kurzu sa hlásia väčšinou mladí ľudia. V dávnejších časoch boli záujemcovia aj z radov starších ľudí, ktorí si chceli takýmto spôsobom spestriť voľný čas na dôchodku.
Čo rada robíte vo voľnom čase?
Vo voľnom čase učím frekventantov nášho kurzu. Ale vážne – príprava na prednášky a vychádzky mi zaberá dosť času. Vždy si „oprášim“ spracované prednášky a vychádzky a doplním ich o aktuálne poznatky. Počas kurzu, ktorý trvá od októbra do mája, ich mám 26. Teda veľa čítam. Okrem toho rada chodím na prechádzky do prírody, na koncerty vážnej hudby a na výstavy v galériách.
Niektorí ľudia sa nevedia dočkať dôchodku, že nebudú musieť chodiť do práce a budú len oddychovať. Čím je pre Vás dnes lektorstvo a sprevádzanie? Vedeli by ste sa ho vzdať?
Dnes, po toľkých rokoch sprevádzania a vzdelávania budúcich sprievodcov, si svoj život bez tejto činnosti neviem predstaviť. Stále ma to napĺňa a stretávanie s klientmi alebo frekventantmi kurzu aj vnútorne obohacuje.