HUMMELOVA TOUR DE PRESSBURG

28. marca 2021 | Ján Vyhnánek

Uplynulo 110 rokov od začiatku sťahovania pomníka J. N. Hummela (9.3.1911) z dnešného Hviezdoslavovho námestia (stál pred divadlom) na dnešné Námestie Eugena Suchoňa. Sťahovanie dozoroval mestský inžinier Jenő Dobisz, ktorý dal pre tieto účely na novom mieste zriadiť betónovú konštrukciu.

Kto bol Johann Nepomuk Hummel?

Bratislavský rodák (1778 – 1837) – hudobný skladateľ, dirigent, klavirista, jedna z najvýraznejších hudobných postáv svojej doby. Študoval u W. A. Mozarta, priatelil sa s J. Haydnom, L. van Beethovenom, bol výborný klavírny virtuóz a výrazne prispel k rozvoju klavírnej hry, vychoval mnoho prvotriednych klaviristov (napr. Ferdinand Hiller, Sigismond Thalberg, Felix Mendelssohn Bartholdy). Napokon zakotvil vo Weimare, kde pôsobil ako dvorný kapelník a patril aj k intelektuálnej špici mesta (spriatelil sa tam s J. W. Goethem). Jeho tvorba je v dejinách hudby považovaná za spojovací článok medzi klasicizmom
a romantizmom.

Prečo mu v Bratislave postavili pomník?

Hummel na svoje rodisko nikdy nezabudol, aj keď sa odtiaľto už ako malý odsťahoval – Bratislavu navštívil v rokoch 1793, 1796 a 1834 a najmä jeho posledná návšteva bola pre Bratislavčanov nezabudnuteľná. Aj tu koncertoval, ale absolvoval mnoho rozhovorov a návštev, pôsobil veľmi ľudsky (napr. debatoval pri bratislavskom víne len v pyžame a papučiach), Bratislavčanom aj ukázal svoj rodný dom (lebo mali pochybnosti). Odvtedy sa v Bratislave udržiavala na neho živá spomienka a mesto pri každom okrúhlom jubileu usporadúvalo slávnosti. V roku 1887 si pripomínalo 50. výročie jeho úmrtia, a tak si svojho rodáka uctilo pomníkom. Ide o prvý bratislavský pomník venovaný bratislavskému rodákovi. Na jeho odhalení sa zúčastnil aj skladateľov syn Karl Hummel.

Za akých podmienok bol pomník odhalený a kto je jeho autorom?

Pomník bol odhalený 16. októbra 1887 pred Mestským divadlom (dnes HB SND), jeho autorom je ďalší bratislavský rodák Viktor Tilgner. Pomník je realizovaný z kararského mramoru a finančné prostriedky na jeho materiál (Tilgner sa vzdal honoráru) sa získavali z benefičných koncertov a prednášok popredných zahraničných umelcov. Do Bratislavy ich pozýval mestský archivár a hudobný kritik Ján Batka, ktorý mal výborné kontakty po celom svete. V prospech Hummelovho pomníka tak koncertovali v Bratislave také osobnosti ako boli Joseph Joachim, Camille Saint-Saëns, Franz Liszt, Hans von Bülow, Anton Rubinštejn a i. Svedčí to Hummelovom význame – keď si ho uctili najlepší svetoví umelci a vzdali sa honoráru v prospech jeho pomníka.

 

Hummelov pomník pred presunom

Hummelov pomník pred presunom

 

Prečo bol pomník presunutý a aké boli jeho ďalšie osudy?

Aj keď bol pomník a Hummel v Bratislave naďalej veľmi obľúbený, začiatkom 20. storočia čoraz viac silnela maďarizácia a aj v Bratislave sa začal klásť dôraz na iné osobnosti. Jednou z nich bol maďarský básnik Sándor Petőfi, ktorého pomník bol odhalený 8. septembra 1911. Jeho umiestnenie malo byť na čestnom mieste pred divadlom, kde Hummel zavadzal, a preto musel byť predtým presunutý na menej významné miesto. Na Námestí E. Suchoňa strávil istý čas, neskôr bol presunutý do záhrady Grassalkovichovho paláca (kde bol poškodený), posledné roky sa nachádza opäť na Hviezdoslavovom námestí, ale už pred nemeckým veľvyslanectvom (Nesterov palác), kde snáď našiel definitívny pokoj.

Hummelov pomník po presune
Hummelov pomník po presune

 

 

Zaujímavé je, že Petőfiho pomník postihol podobný osud ako Hummelov pomník. Aj na jeho realizáciu sa finančné prostriedky vyzbierali z benefičných koncertov, aj jeho vytvoril iný bratislavský rodák (Béla Radnai) a aj on absolvoval svoju Tour de Bratislava – krátko po vzniku ČSR bol z čestného miesta pred divadlom odstránený a v roku 1937 približne jeho miesto zaujal Pomník P. O. Hviezdoslava. Aj on potom putoval po Bratislave, dlhšie bol v Sade Janka Kráľa (kde bol tiež poškodený ako Hummel), posledné roky je umiestnený v Medickej záhrade.

Takéto presúvanie pomníkov je pre bratislavské exteriéry typické – ako sa menili štáty a politické režimy, ktoré mesto ovládali, tak sa menili aj jeho pomníky. Okrem Hviezdoslavovho námestia napr. Námestie Ľ. Štúra (korunovačný pahorok – Mária Terézia – Milan Rastislav Štefánik – štúrovci) alebo Námestie SNP (stĺp Karolíny Augusty – Stalin – Pomník SNP), prípadne konkrétne pomníky, napr. socha bohyne Diany (Hodžovo námestie – Sad Janka Kráľa – Hviezdoslavovo námestie – Primaciálny palác).