Spomienky na Margitu Figuli

2. júna 2021 | Jana Túry

RNDr. Borislav Šuster, CSc. prednášal na katedre informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky  Univerzity Komenského
v Bratislave. Matematike sa venuje celý život. Málokto však vie, že jeho mama bola jedna z najuznávanejších slovenských spisovateliek. Margita Figuli bola nielen výraznou predstaviteľkou slovenského naturizmu, ale aj milujúcou mamou, elegantnou dámou, ktorá ovládala štyri svetové jazyky. Jej najznámejšie dielo – novelu Tri gaštanové kone, sme uviedli v dramatickom spracovaní na doskách Divadla P. O. Hviezdoslava.

III gaštanové kone na doskách DPOH

III gaštanové kone na doskách DPOH

 

Pán Šuster, ako si spomínate na svoju mamu? Aká bola? A ktorá spomienka s ňou je pre vás najvzácnejšia?

Moju matku som vždy vnímal veľmi pozitívne. Mala vlastnosti, ktorými mi bola veľkým vzorom. Predovšetkým jej hlboké sociálne cítenie sa odrazilo aj v niektorých jej novelách. Bola veľmi dobroprajná, nikomu nezávidela, vyznačovala sa pracovitosťou, usilovnosťou a ochotou pomáhať. Mama bola vždy vkusne oblečená, jej eleganciu podčiarkovala aj prívetivá povaha. Hoci z finančných dôvodov si nemohla dovoliť štúdium na vysokej škole, individuálne sa celoživotne vzdelávala dôkazom čoho je aj množstvo rôznorodých kníh, ktoré po nej zostali v knižnici. Bola aj výborná kuchárka, veľmi si dala záležať na poriadok v domácnosti, o rodinu sa vždy príkladne starala. Pre mňa bola najlepšou mamou na svete, mali sme výborný vzťah. Bola veľmi láskavá a problémy vždy riešila hlavou a srdcom, nie krikom a buchnátmi.

Mala okrem literatúry aj iné záľuby?

Mala množstvo záľub! Už počas štúdia na strednej škole navštevovala krúžok, kde sa učila viazať knihy. Učila sa hrať na klavíry a maľovať obrazy, veľa šila. Po príchode do Bratislavy hrávala tenis. Milovala hudbu, porcelán a ľudovú keramiku.

Vaša mama sa narodila na Orave, no väčšiu časť života strávila v Bratislave. Silný vzťah k rodnému kraju však cítiť z jej literárnych diel. Prečo odišla z rodnej Oravy? Nebolo jej za týmto krajom smutno? Predsa len – Bratislava je úplne odlišný kraj.

Rok 1929 – Margita Figuliová v Tatra banke.

Maturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici v roku 1928. Po skončení dostala výhodnú ponuku zamestnať sa v Bratislave v Tatra banke. Pracovala tam ako anglická korešpondentka. Okrem angličtiny dobre ovládala nemčinu, francúzštinu a ruštinu. Venovala sa aj jazyku esperanto. Znalosť cudzích jazykov jej umožnila podrobne si preštudovať odbornú literatúru o histórii Babylonu a najnovších archeologických objavoch. Tieto poznatky využila pri písaní knihy Babylon v rokoch 1940-1945. Keď sa v auguste 1939 vydala za môjho otca – MUDr. Jozefa Šustera, očného lekára v Bratislave, bol jej trvalý pobyt jednoznačne určený. No a čo sa týka Oravy – je to prekrásny kraj! Radi sme tam celá rodina chodili na výlety a dovolenky. Kým som bol mladší, trávil som letné prázdniny u starých rodičov vo Vyšnom Kubíne. Boli to vzácni ľudia so širokým rozhľadom a životnými skúsenosťami. Volali ich starinká (Júlia) a starinký (Jozef). Zaujímavé slová, však?

 

Jedinú prácu mimo literárnej činnosti mala v banke, kde ju však prepustili. Potom sa venovala už len písaniu. Ako spomínala na tieto časy? Dalo sa z písania kníh a článkov v tej dobe vyžiť?

Na časy odchodu z Tatra banky nerada spomínala. Po vypuknutí vojny 1.septembra 1939 napísala novelu Olovený vták, ktorá bola protestom proti vojne a vtedajším udalostiam. Písala to spolu s Tromi gaštanovými koňmi. Veľmi sa ponáhľala, aby knihu Tri gaštanové kone čo najskôr dokončila. V Tatra banke ju pokladali za vynikajúcu pracovníčku. Napriek tomu musela odísť a stiahnuť sa do úzadia. Slovenský štát vyhodnotil novelu Olovený vták veľmi negatívne. Odvtedy zamestnaná nebola. Prvé vydanie knihy Tri gaštanové kone bolo v roku 1940
a vydávali ju aj nasledujúce roky. Otec pracoval ako lekár, nenechal by ju v biede. Nejako museli prežiť. 

 

V Divadle P. O. Hviezdoslava uvedieme hru Tri gaštanové kone. Vaša mama tu spracovala  v tej dobe menej tradičnú, možno až kontroverznú tému ľúbostného trojuholníka. Rozprávali ste sa o tejto jej novele? Kde čerpala inšpiráciu a ako sa jej písala?

Prečítal som všetko, čo moja mama napísala. Tri gaštanové kone niekoľko krát. Nemal som otázky k tomuto dielu. Poznal som Oravu a pri čítaní som si to predstavoval ako film. Povedala mi, že dej si vytvárala v hlave už dlhšie, ale záverečnú verziu napísala za štrnásť dní. Niekedy dokázala napísať až dvadsať strán za deň. To bola rýchlosť! Babylon písala päť rokov. Podobné kontroverzné témy ľúbostného trojuholníka spracovala v novele Extáza. Horšie dopadla novela Levanduľa napísaná pred druhou svetovou vojnou, ktorá ostala doteraz nepublikovaná.
V nej sa tiež odohrávajú spoločensky nepovolené vzťahy rôznych „trojuholníkov“. V tej dobe sa ju však neodvážili uverejniť.

Písala pod menom Figuli, aj keď bola vydatá za Vášho otca a mala priezvisko Šusterová. Prečo si nezmenila pri písaní meno po manželovi?

Občianskym menom za slobodna bola Margita Figuliová (priložené foto s podpisom pozn. red.). Jej otec sa volal Jozef Figuli. Písať začala ešte ďaleko predtým ako sa vydala. Vtedy bolo módne používať na označenie autora pseudonym. Najprv publikovala pod menom Oľga Morena, potom prešla na Margita Figuli. To sa rýchlo udomácnilo. Po svadbe sa jej občianske meno zmenilo na Margita Šustrová. Nemalo zmysel opäť meniť už dobre známe umelecké meno. V umeleckých kruhoch ju volali aj „Figulička“, alebo „Margitka“. Beťári spisovatelia vymysleli rýmovačku: „Tutuli, tutuli, ktože ma pritúli, to čarovné dievča – Margita Figuli.“

Rok 1949 – celá rodina – mama má 40 rokov, otec má 42 rokov, syn má 5 rokov

 

Vy ste vyštudovali, a aj sa venujete úplne inému odboru, ste matematik. Nechcela Vás Vaša mama ovplyvniť pri výbere povolania? Neinklinovali ste k literatúre?

K tvorbe  literárnych diel som neinklinoval. Stačí v rodine jedna skvelá spisovateľka (úsmev). Rodičia ma neovplyvňovali pri výbere povolania. Najprv ma to ťahalo k štúdiu architektúry, no v maturitnom ročníku som zistil, že dokážem riešiť aj ťažšie príklady z matematiky, ktoré nám dávala pani učiteľka ako nepovinné úlohy. Presnosť a dôslednosť myslenia zmôže veľa. Úplne ma to očarilo. Moje rozhodnutie bolo jednoznačné.