Nicol Hochholczerová: Táto izba sa nedá zjesť

Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe.

Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. Aj teraz sa jej trasú, ako mu v nich drží tvár. Trasú sa, aj keď mu hladí chrbát a hovorí neplač, veď nič zlé sa nestalo, takéto veci mu Terezka hovorí, a tiež aha, všade ti vypadávajú vlasy, pozbiera ich a zahodí do koša, opráši si nad ním ruky.

—

Realizačný tím

Réžia: Patrícia Rotterová

Dramaturgia: Katarína Jungová

Dramatizácia: Patrícia Rotterová

Choreografia: Katarína Jungová

Hudobná skladba: Tomáš Stupavský, Miroslav Lach

Scéna: kolektív

Kostýmy: Aneta Bocková

Svetelný dizajn: Patrícia Rotterová, Katarína Jurdová

Grafický dizajn: Katarína Jurdová

Produkcia: Zora Bezáková, Júlia Mattonová

Účinkujú: 13-ročná Tereza: Margaréta Štofčíková, 15-ročná Tereza: Tereza Ťaptíková, 18-ročná Tereza: Vanesa Hagyungová. 

—

Fotografie: Bara Podola

—

Vstupenky: 8€ / 6€ (zľavnená)

—

Dĺžka predstavenia: 45 min. bez prestávky

—

Inscenácia vznikla na pôde VŠMU.