Ujo Váňa

MiestoMestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava
Laurinská 20, 815 15 Bratislava
Dátum
Vstupnép
kúpiť vstupenky
AutorAnton Pavlovič Čechov
RéžiaMarián Pecko
PrekladVladimír Strnisko
HudbaRóbert Mankovecký
ScénaPavol Andraško
KostýmyEva Farkašová
Obsadenie

IVAN PETROVIĆ VOJNICKIJ: Alexander Bárta

MARIA VASILIEVNA VOJNICKÁ: Božidara Turzonovová/Zuzana Kocúriková

ALEXANDER VLADIMIROVIČ SEREBRIAKOV: Milan Bahul

JELENA ANDREJEVNA: Kristína Greppelová

SOFJA ALEXANDROVNA (SOŇA): Andrea Sabová

MICHAIL ĽVOVIĆ ASTROV: Peter Nádasdi

IĽJA IĽJIČ TELEGIN: Juraj Hrčka

MARINA: Jana Valocká

„Život človeka uťahá!“ Tragikomédia o veľkých túžbach a nenaplnených snoch.

Ujo Váňa je prvou hrou, ktorú autor napísal priamo pre Moskovské umelecké divadlo s podtitulom Obrázky z vidieckeho života. Téma hľadania zmyslu života a kríza stredného veku, sú dnes rovnako pálčivé ako pred sto dvadsiatimi rokmi, kedy bola napísaná. Práve pre túto nadčasovú rezonanciu sa Čechovove hry neustále uvádzajú na javiskách po celom svete. Hra je vystavaná na konflikte medzi ideálmi a skutočným, obyčajným životom.

Túžba, sklamanie, nenaplnené ambície a zbytočná nádej v lepšiu budúcnosť. Beznádej a pocit zbytočnosti, ktorá sprevádza človeka od chvíle, keď si uvedomí, že mu život preteká medzi prstami a nie je cesty späť. Sme znechutení svetom, v ktorom vo väčšine prípadov vládnu jedinci, čo sa nemôžu pochváliť ničím iným, len gloriolou úspechu, ktorý je založený hlavne na majetku a peniazoch. Práve tí sú, zdá sa, aj v dnešnom svete najdôležitejší a majú pocit, že môžu riadiť naše osudy.

„Ten človek celých dvadsaťpäť rokov prednáša a píše o umení, hoci sa doň vôbec nerozumie. Dvadsaťpäť rokov omieľa cudzie myšlienky o realizme, naturalizme a podobných nezmysloch, dvadsaťpäť rokov prednáša a píše o tom, čo múdri vedia už dávno a čo hlúpych nezaujíma, dvadsaťpäť rokov mláti prázdnu slamu“

,,Mám štyridsaťsedem rokov. Celé noci nespím od srdu, od zlosti, že som tak hlúpo“ premeškal čas, keď som mohol mať všetko, na čo som teraz už starý!”

,,Idey a ideály zmizli. Čakáme. Na šťastie, na zmenu, na smrť. A dúfame, že nakoniec zvíťazí pravda a láska nad lžou a nenávisťou. To platilo pred sto rokmi rovnako ako dnes.”

Tragikomédia plná smiešneho utrpenia, trápneho veselia a míňajúcich sa milencov.

Premiéra: 17. apríla 2019

Fotografie je možné použiť v zmysle Autorského zákona – § 19 ods. 2 z.č. 185/2015 Z.z., len s písomným súhlasom autora.