„Už po prvom kontakte s  BKIS som bol príjemne prekvapený plynulou a ústretovou komunikáciou, sviežou vizuálnou identitou a transparentnosťou výzvy Open Call.”  

 

Dominik Hlinka je maliar a vizuálny umelec, ktorý v spolupráci s BKIS bude vystavovať v CO Kryte Divadla P. O. Hviezdoslava. V zaujímavom a chladnom priestore vystaví svoje najnovšie práce, ktoré sú súčasťou jeho dizertačnej práce na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Porozprávali sme sa s ním o jeho tvorbe, o stave kultúry na Slovensku a jeho skúsenosti so spoluprácou s BKIS. 

 

V rozhovore sa dozviete: 

  • ako hodnotí komunikáciu s BKIS a ako sa dozvedel o nefinančnej podpore, 
  • prečo sa rozhodol vystavovať v CO kryte DPOH, 
  • akú úlohu v jeho tvorbe zohrávajú technológie, 
  • z čoho vychádza názov jeho dizertačnej práce a názov výstavy, 
  • čo pre neho znamená umenie a kultúra, 
  • či je Slovensko kultúrnou krajinou. 

 

 

Ako ste sa dozvedeli o možnostiach nefinančnej podpory a spoluprác BKIS?  

Nesledujem veľmi mestské inštitúcie, a ani na sociálnych sieťach netrávim príliš veľa času. Nemám napríklad ani Instagram (smiech). O nefinančnej podpore som sa dozvedel z Denníka N. Priznám sa, že som bol pozitívne prekvapený rýchlou a ústretovou komunikáciou zo strany BKIS. Keď som si otvoril web, prekvapil ma svojou prehľadnosťou a prístupnosťou. Celý proces od podania žiadosti až po vyhodnotenie prebehol na môj údiv veľmi rýchlo a hladko. Ako výtvarník mám skúsenosti s rôznymi grantovými programami. Väčšinou je to však o tom, že čakám dlhú dobu na vyhodnotenie a niekedy nedostanem ani odpoveď alebo sa k nej musím dopracovať komplikovaným spôsobom. Preto ma potešilo, že komunikácia s vami bola príjemná, rýchla a transparentná. Takto by to malo fungovať. 

Vaša výstava Autocalipse sa uskutoční v CO kryte DPOH. Prečo ste si vybrali tento konkrétny priestor? 

Hľadal som vhodný výstavný priestor pre obhajobu a prezentáciu môjho dizertačného výskumu, keďže mi nedávno jeden padol. Na CO kryt som natrafil vlastne náhodou vďaka vašej nefinančnej podpore. Videl som, že máte na výber Klarisky alebo CO kryt, ktorý ma okamžite oslovil. Povedal som si, že „wow, to vyzerá ako priestor, ktorý má naozaj silný ´spirit´ a obrovský potenciál”. Skrátka, v hlave som si hneď projektoval svoju výstavu v tomto priestore, ktorý ma „kúl genius loci“.  

Vysvetlíte nám tie názvy?  

Autocalypse je názov pripravovanej výstavy, a aj môjho záverečného výstupu doktorandskej práce, ktorej oficiálny názov je Imag(in)ing the Digital. Tento druhý názov je  takou slovnou hračkou, spájajúcou predstavivosť a obraz alebo predstavovanie si obrazu v spojení s digitalitou, ktorá  vychádza z práce s novými technológiami. Počas celého dizertačného výskumu sa radikálne menili moje predstavy, ciele a aj vzťah k technológii ako takej. Na začiatku som chcel vytvoriť ideálny obraz pomocou technológií, ktorý by sa vytváral úplne mimo mojich predstáv. Autocalypse ale vychádza z mojej poslednej série malieb, ktorú budem vystavovať v CO kryte. Budú to všetko obrazy s autami, ktorým sa intenzívnejšie venujem len posledný rok. S autom pracujem ako s metaforou a vychádzam najmä z populárnej kultúry a filmov, v ktorých je zachytený prísľub takzvaného autonómneho vozidla. Veľmi ma napríklad zaujalo, ako v seriály Knight Rider komunikuje herec David Hasselhoff so svojim autom – Kittom a ako Kitt reaguje na Davida a prezentuje svoje vlastné pocity. Čiže v súvislosti s takzvanými „múdrymi autami“ a sľubovanej budúcnosti vyťahujem rôzne kultové autá a dávam ich do inej pozície. Nazerám na ne skrz optiku nenaplneného prísľubu, v akej pozícií by sa momentálne mala technológia nachádzať. 

Akú úlohu zohrávajú technológie vo vašej tvorbe? 

Technológie vo svojej tvorbe využívam už zhruba desať rokov. V minulosti som pracoval so softvérmi  a rôznym hardvérovým zariadením, aby som mohol vytvárať maľby či rôznorodé artefakty. Čiže na začiatku formovali technológie moju tvorbu, dnes ich naopak vo svojej tvorbe reflektujem ja.  

Než ste začali pracovať s technológiami, inšpirovali vás nejaké umelecké smery alebo osobnosti? 

Možno ešte na strednej škole som bol „zasiahnutý“ smermi ako konštruktivizmus a futurizmus, ktoré značne ovplyvňovali moju tvorbu a ďalšie smerovanie, ktorým som sa neskôr uberal. V tom čase som bol „ohúrený“ vyslovene niektorými autormi a ich dielami. Dnes ma ale oveľa viac ako samotný výsledok zaujíma skôr myslenie a zapracovanie ideí do samotnej práce výtvarníkom. 

Čo pre vás znamená umenie? 

Umenie je pre mňa niečo ako mohutná sila, ktorá dokáže posúvať spoločnosť vpred (ale aj vzad ak je pod nátlakom).  Zároveň môže často vyriešiť aj veci, na ktoré nám nestačí rácio”, ale skôr využitie alternatívnych pohľadov a kreatívnych riešení. Umenie má tú výhodu, že je iracionálne a teda nefunguje na základe nejakých vzorcov. Preto zároveň považujem za dôležité s umením zaobchádzať citlivo.  

Povedali ste, že umenie dokáže posúvať spoločnosť vpred. Ako je na tom tá naša? Je Slovensko podľa vás kultúrnou krajinou? 

Umenie formuje spoločnosť, a preto je jej neoddeliteľnou časťou. Máme ho tu na to, aby spoločnosť mohla rásť a nestagnovala. Ja sa nepovažujem za niekoho, kto má právo vyhlásiť, či sme alebo nie sme kultúrnou krajinou. Avšak z vlastného pocitu súdim, že máme potenciál byť kultúrnou krajinou, no žiaľ, ňou nie sme. Na Slovensku je mnoho zaujímavých tvorcov a tvorkýň, a aj inštitúcií, ale chýba tu hlad po umení, ako aj jeho systematická podpora.  

Aby sme boli kultúrnou krajinou, musel by byť po umení väčší, ale zároveň prirodzený dopyt. Samozrejme to súvisí aj s našimi dejinami a tým, v akej bolo Slovensko pozícii aj v nedávnej minulosti. Je to skôr začarovaný kruh, resp. Pasca, z ktorej je potreba sa vymaniť. Máme tu Fond na podporu umenia, ktorý takto funguje, no aj pri ňom je cítiť, že komisie nebývajú objektívne – možno to nie je iba slovenské dedičstvo. 

 

Dominik Hlinka je maliar, ktorý do svojej praxe aktívne zapája súčasné technológie a operuje v dialógu s mysľou softvéru. Motívy jeho plátien sú posledné roky prevažne digitálne – objekty, ktoré tvoria predlohy pre jeho maľby sú zhmotnené vo forme 3D skenov reálnych objektov, resp. prostredí. D. Hlinka postup svojej práce čoraz viac urýchľuje (prepočítava) a generuje nové maľby zo svojich starších prác / motívov. V dôsledku racionalizácie procesu tvorby a snahy o dosiahnutie objektívneho výsledku bez zbytočnej expresie si autor nechal zostrojiť počítačom ovládaný stroj na maľovanie.
Dominik Hlinka v súčasnosti pôsobí ako asistent Ateliéru mal+by (doc. Mgr. art Klaudia Kosziba, ArtD.) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. 

 

Foto: Vanda Mesiariková pre Banská St a nica Contemporary
(fotografia vznikla počas umeleckej rezidencie Izolácia v mesiaci apríl/máj 2020 v centre Banská St a nica)