Prvé dámy slovenskej architektúry - výstava a diskusia

Prvé dámy slovenskej architektúry - výstava a diskusia
Začiatok 29.05. 2017
Koniec 04.06. 2017

29. máj - 4. jún 2017, Kostol Klarisiek 

Emancipované: prvá generácia architektiek na Slovensku


Výstava predstavuje šesť  výnimočných žien, Máriu Krukovskú, Štefániu Krumlovú, Milicu Marcinkovú, Vieru Meckovú, Oľgu Ondreičkovú a Lýdiu Titlovú, ktoré ako prvé pôsobili na slovenskej architektonickej scéne. Kladie pritom dôraz rovnako na osobnosť ako aj dielo vybraných architektiek. Prostredníctvom reflexie ich diela sa však súčasne snaží načrtnúť obraz o architektonickej tvorbe žien či doplniť a rozšíriť celkovú predstavu o slovenskej architektúre minulého storočia.

Diskusia a otvorenie výstavy Prvé dámy slovenskej architektúry MÁRIA KRUKOVSKÁ, ŠTEFÁNIA KRUMLOVÁ, MILICA MARCINKOVÁ, VIERA MECKOVÁ, OĽGA ONDREIČKOVÁ A LÝDIA TITLOVÁ sa uskutoční v pondelok  29.mája o 19:00 Kostole Klarisiek -  uvádza Henrieta Moravčíková, kurátorka výstavy. 

Výstava bude trvať až do 4. júna 2017- prístupná každý deň (30.5.-4.6.2017) od 10:00-18:00 hod. v Kostole Klarisiek.

Prvá generácia slovenských architektiek prišla na scénu až v polovici 20. storočia v roku 1950, keď štúdium architektúry ukončili štyri poslucháčky. Ženy sa tak na Slovensku začali v architektonickej profesii emancipovať až v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Vo vzťahu k ostatným európskym krajinám, kde podobný proces prebehol už v dvadsiatych rokoch, to predstavovalo posun niekoľkých desaťročí. Nástup žien do architektonickej profesie sa však na Slovensku odohral v období, keď v krajine prebiehalo niekoľko významných spoločenských procesov. Išlo jednak o mierne oneskorenú modernizáciu a industrializáciu, emancipáciu československej politickej scény vo vzťahu k sovietskej moci, ale aj o zavŕšenie národnej emancipácie Slovákov. Všetky spomínané procesy sa pritom premietli aj do zvýšenej stavebnej produkcie. Rozmach výstavby si vynútil rozširovanie štátnych projektových ústavov a ich postupnú špecializáciu. Práve zvýšená objednávka v oblasti stavebníctva otvorila možnosti na uplatnenie sa v projekcii aj začínajúcim architektkám.
Architektky začínali svoju kariéru v  socialistickej projekcii v čisto mužských kolektívoch. Ich komplikovanú situáciu výstižne charakterizoval jeden z ich kolegov ako dilemu medzi „mužskosťou“ úloh a „ženskosťou“ možností i podmienok, formulovaných a vytváraných prevažne mužmi. Ešte zložitejšia bola situácia architektiek na stavbe, kde žena musela dokazovať, že obstojí v konkurencii s mužmi. Očakávalo sa totiž, že architektky môžu nanajvýš prispieť v oblasti estetiky či typológie ale rozhodne nie technologickou či konštrukčnou inováciou. Napriek tomu sa niektorým architektkám podarilo presadiť ako vedúcim projekčných skupín, navrhnúť a realizovať významné verejné budovy a za svoje diela získať aj najvyššie profesionálne ocenenia. Aspoň niektoré z nich približuje aj táto výstava.